Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!

nineteen

Jeho pery boli ako ľad, a moja koža ako v plameňoch. Tak nejako som bola naplnená chladom z jeho dotyku a prirodzeným teplom z môjho živého tela, táto kombinácia trochu vzdorovala prírode. Neviem, prečo sa to medzi nami deje – akoto, že sa to medzi nami deje? On je mŕtvy a ja žijem. Toto sa nemôže diať.

Naše pery sa pohybovali v synchrónií, oheň proti ľadu.

Jeho ruka spočívala na mojej tvári a moja spočívala na jeho hrudi. Mierne sa odtiahol, naše pery sa o seba ešte stále ľahko obtierali.

Jeho pohľad bol sklamaný a ja som nevedela, ako zareagovať. Krv v mojich žilách bola nahradená chladom.

Jeho oči stretli moje a posnažila som sa ich prečítať, ale nemohla som. Čo si myslí?

Cítil z toho niečo vôbec?

Zastrčil mi voľný pramienok za ucho a svojou rukou klesol do lona.

Odsunula sa od neho, s otázkou na špičke môjho jazyka. Vzduch začínal znova zahrievať moju pokožku a nebola som si tak istá, či som to chcela. Zvykla som si na jeho chladnú auru.  

"Stavím sa, že si nikdy predtým nepobozkala mŕtveho chlapca."

Pozrela som sa na Harryho, ktorý sa na mňa škeril. Pokrútila som hlavou s malým úsmevom na perách.

"Mŕtveho chlapca nie," povedala som.

"Tak predsa len veľa živých chlapcov." Zamračil sa.

Pokrčila som plecami. "Nie tak veľa."

Čiastočne má pravdu – predtým, než som sa presťahovala, bola som celkom spoločenský človek. Nie som neskúsená vo fyzických vzťahov. Som neskúsená v tomto typu vzťahu, teda – ak by sme to tak mohli nazvať. Čo budeme ešte robiť?

"Cítil si..." Skoro placho, som sa na neho pozrela. "Cítil si to?"

Pauza.

Pristihla som sa, ako si želám s každou bunkou v mojom tele, aby to cítil. Možno, že tento druh dotyku cíti? Možno, že jeho fyzický dotyk úplne nezmizol? Možno-

Pozrel sa na mňa, a pokrútil hlavou. "Znecitlivený ako vždy." Jeho oči boli smutné.

Samozrejme. Čo som si myslela? Že by som mohla zmeniť štruktúru smrti a pomedzia? Že by ho ten bozk mohol náhle oživiť? Kde sme, v rozprávke? Nie, to teda nie sme. Toto je skutočný svet. V reálnom svete bozk nemôže všetko napraviť. Pripadá to tak, že by mohlo, ale nemôže. 

Hnev a sklamanie vo mne vyvierali, ale potlačila som ich. Pozrela som dole na trávu.

"Mala by som ísť domov," povedala som, s červeňou stúpajúcou do mojich líc, keď som vstala. "Musím ráno do školy skoro vstať."

Harry ma pozorne sledoval, jeho výraz bol nečitateľný.

Otočila som sa a kráčala cez čistinku, zastavujúc na začiatku cestičky, keď som započula Harryho zvolať moje meno.  

Prinútil sa vstať a potom jedným dlhým krokom vykročil ku mne. Šmátral rukami, než ich konečne nechal pri bokoch.

"Nie je to tvoja chyba," povedal.

Preglgla som. Chcel to cítiť tak veľmi ako ja? Samozrejme, hovorila moje myseľ. Pobozkal ťa. Povedal, že chce niečo skúsiť. Samozrejme, že to chcel cítiť.

Zaujímalo by ma, či si tiež myslel, že by to mohlo niečo zmeniť. Možno, že sme obaja rojkovia* zostrelení realitou.

Dlhšie sme sa na seba pozerali.