Zákon príťažlivosti milión +

Vážne tam idem?

Budík zazvonil a mne hneď preblesol hlavou včerajší večer.Preboha!To fakt som toto urobila?To vážne tam idem?Už nepijem!!
Vyskočila som z postele a Tomášov nasratý výraz ma len utvrdil v tom,že môj bláznivý plán proste zrealizujem.
Do malej cestovnej tašky som nahádzala pár vecí na oblečenie a kozmetiku.Obliekla som si dotrhané šedé rifle,čierne tričko ,mikinu adidas originals a obula som si moje obľúbené NMDčka.
J:"Uvidíme sa ďakujem ,že ma chápeš ahoj".
T:"šťastnú cestu a nezabudni sa vrátiť domov".

Taxík ma vysadil na stanici a mňa čakala 600 kiometrová cesta s niekoľkými prestupmi.Celé to bolo šialené vôbec som nevedela kam idem a čo tam budem robiť.Môj plán jesť cestoviny a stretnúť chalanov z milión plus bol úplne absorudný.Drbe mi ako 15 ročnej zamilovanej fanynke.Šialene som však potrebovala nejaké rozptýlenie a zmenu.
Hodiny vo vlaku boli nekonečné a tak som čítala knihu a počúvala hudbu.Neviem kedy som zaspala,zobudil ma však spolucestujúci ktorý mi oznámil ,že vlak je na konečnej zastávke Pardubice.
"Uhm no tak som tu a čo teraz?!" Mrmlem si popod nos pritom ako fajčím iqos na stanici.Nastupila som do taxíka a nechala som sa doviezť do centra mesta.Naštastie mal ujo zľutovanie a dovolil mi zaplatiť eurami.Takže smer zmenáreň a nejaká večera.
Bolo asi osem hodín večer a ja som pomocou Google mapy smerovala k adrese môjho hotela.Baterka na telefóne už vyblikovala a len tak tak vydržala do cieľa.
J:"Dobrý večer Linzová ,ja som si včera u vás rezervovala izbu".
Recepčná zobrala môj občiansky a ťukala moje údaje do počítača.To čo mi oznámila ma zarazilo.
"Ano máte tady rezervaci na Červen.Teď je Květen.Prominte asi došlo k nedorozumění.Právě ted nemáme žádne volne pokoje,je mi to líto".
J:"p..p.prosím? To vážne ? Preboha!Tak ďakujem no a tu rezerváciu prosím zrušte dovidenia".
To si robia srandu!Květen Červen?Ach tie české mesiace.Ja som taká krava!
Vonku sa začína stmievať a ja s vybitým mobilom blúdim po meste a hľadám hotel.Našla som ich niekoľko ale nikto ma tak neskoro už nechce ubytovať.Skvelé asi budem spať pod mostom ak tu nejaký majú alebo niekde na bare.
Vonku už je tma ako v rohu a začalo pršať ,zatúlala som sa niekam na sídlisko a vôbec neviem kde sa nachádzam.Je mi zima a som celá premočená.Do očí sa mi pomaly tlačia slzy ,Jenna si fakt krava.
Pri jednom z domov sa mihla vysoká postava v kapucni.Asi vyhadzuje smeti.Pridám do kroku a pomaly sa približujem.