Magic girl (Harry Potter)

Namotať

Z pohľadu Markét

Toto ráno bolo oveľa horšie než včera. rozhodla som sa rýchlo obliecť a zájsť na ošetrovňu. Viem budem mať problémy ale inak to nešlo. Mala som strašne bolesti. Dala som si na seba župan a utekala som na ošetrovňu. Nik tam neležal. Po dlhej dobe kľud.

"Ahoj. Čo sa stalo?" dobehla ku mne.

"No viete mávam nočneé mory a takto sa vždy zobudím." dala som si dole župan a mala som na sebe len krvavé pyžamo. 

"Tak to sa mi nepáči. Poď. Daj si dole pyžamo." dala som si dole pyžamo a škrabance boli len na rukách a nohách. Pozerala na to dosť dlho. Po 10 minútach odišla bez slova. Ja som bola celá bez seba. Videla som pred sebou zrkadlo. Moje telo bolo celé zúbožene. Vyzeralo to otrasne. Musela som si dať na seba župan inak by som sa zasa zložila. Po chviľke prišiel Dumbledor s Poppy. 

"Ukáž to" povedala Poppy. Dávala som si pomaly dole župan Veľmi to bolelo.

"Dejú sa tu čudné veci" bože to viem aj bez neho. 

"Poppy daj jej nejakú mastičku na to a uvidíme čo sa bude diať." ehh mastičku .. úžasné.

"Natierajte 1 do ňa. To postačú." 

"Ďakujem." hneď som odišla.

Všade bolo ticho. Diky bohu. Takto ma nik nemože uvidieť. Keď som vošla dnu v kresle sedel niekto ryšaný. Bol to Fred. Sedel tíško a sám. Bol to taký usmievavy človek a teraz? ... 

"Fredík?" Len pozrel na mňaa nič. Jeho pohľad bol plný bolesti. 

"Fredík čo sa deje? Si v poriadku?" prišla som k nemu a kľakla si k nemu. Všetko ma tak veľmi bolelo ale kvôli tomu som ho tu nemohla nechať tak.

"Ahoj." povedal to tak bez duše.

"Čo je ti? Fred rozprávaj sa somnou." čo mu je..? 

"Fred mala som sen. A nebol to nejako najlepší. Bol si tam ty a zrazu nie. Pozri čo sa so mnou deje." dala som si dole župan a on začal vnímať.

"Vidíš.. ja s tým nič nemožem urobiť." začal sa ma pomaly dotýkať. Pozeral si moje rany.  Potom pomaličky vstal. Až teraz som zistila aký je vysoký. Pozeral mi do očí. Jeho oči boli krásne hnedé. Po chvíľke ma pobozkal. Jeho pery boli také sladké, také nevnné. Moje pocity boli zmiešané. Neveddela som čo mám robiť jediné čo ma napadlo je utiecť. Ušla som do izby a šla sa hneď osprchovať. 

Po tom čo som sa osprchovala som sa natierala dosť dlho. Keď som sa pozrela na hodiny bol presne čas na raňajky. Nechcela som ísť, pretože nevedela som ako sa mám k Fredovi správať. To čo urobil ma dosť prekvapilo nečala by som to od neho. Mám ho veľmi rada a po tom bozku som sa to všetko zmenilo. Neviem vôbec. Som zo všetkého mimo. Vošla som do izby a videla som že Hermiona sedí na posteli a číta. 

"Ahoj Hermi" ako inak zas nevníma.

"Hermiona" musela som to povedať hlasnejšie lebo ona je úplne mimo pri tých knihách.

"oo.. ahoj Markét." 

"Čo je Hermi? Vidím na tebe že si na hnevaná."

"Pohádala som sa z Ronom."

"Kvôli Viktorovi?"

"Áno. Zas mu na ňom niečo vadí. Nechápem toho chlapca."

"Hermi nesmieš sa na neho hnevať. Robí to z lásky k tebe. Chce ťa ochrániť pred zlomeným srdcom."

"Ale Viktor mi nemože zlomiť srdce."

"Ale može. Je to najžiadanejší chalan na svete. Každá baba po ňom ide."

"Možno más pravdu."

"Ja mám vždy pravdu." objala som ju. 

"Poďme už na raňajky." vďaka bohu že nejdem sama.

Šli sme spolu mlčky. Chcela som jej to povedať ale nemala som na to odvahu. Bála som sa že ma odsudzí zato že som sa ešte len predvčerom rozišla s Dracom a dnes sa už bozkávam s Fredom. To je divné. Citím sa previnilo. Pred Veľkou sieňou som sa nadýchla. Hermiona si to všimla pozrela na mňa. Ja som len zakívala hlavou a vošli sme dnu. Videla som ho. Sedel vedľa svojho brata. Nádych výdych. Bolo ťažké správať sa k tomu človeku tak ako predtým keďsa toho udialo veľa. Hermiona si sadla vedľa Harryho a ja vedľa nej. Všetci medzi sebou kecali dokonca aj Fred sa snažil zapojiť dorozhovoru pretože to že mlčím ja aj on by mohlo byť nápadne. Ja som iba jedlo koláč. Viem budem tlstá ale čo, na depku je najlepšie sladké.

"Hermi idem si po tašku. Uvidíme sa v triede. Čaute."

"Čau." všetci povedali zborovo.

Prvé 2 hodiny sme mali lektvary so Snapeom. Bola to hrozná nuda. Na prvá hodina sa vliekla ale tie ostatné šli rýchlo. Na obed som nešla lebo som nechcela byť zas v tej trápnej situácii. Po poobednom vyučovaní som sa šla prejsť po hrade. Nikto nikde nebol. Bolo to to jediné šťastie za tentodeň. Som rada že mi dnes nikto nanadával a nerozprával čo mám robiť. Prechádzala som sa po opustenje chodbe keď zrazu 3 slizolínčania išli oproti mne. Neriešila som ich, ale keď zrazu jeden z nich ma chztil za ruku. Pozrelasom sa na neho. Vôbecsom nevedela kto to je.

"Ahoj kráska. Dozvedel som sa že už s Dracom nechodíš. Nechceš byť moja? Užívali by sme si len." ja to vedela že im ide iba o to že kedysa rozídem s Dracom.

"Prepáč zajačik ale nemám chuť." keď som hovorila zajačik dotkla som sa jeho tváre. Chcem sa znova zahrávať s chlapčenskými srdciami. 

"Ale noo... nebuď na mňa taká zlá." no nieje to zábava.

"Uvidíme príď dnes večer na 3 poschodie. Filch to tam vôbec nekontroluje a trieda 54."  prečo nie .. veď nieje na zahodenie.

"Dobre. Len ty si sa na mňa nevykašli." keď odchádzal plesol ma po zadku. Debil že večer, no to može byť hocikedy. 

Pomaly som pokračovala po chodbe. Začali mi tiecť slzy. Keby som len mohla vrátiť čas a nechať všetko tak. Vzťahy a lásku. Užívať si život. Viem bola som strašne divná po smrti matky ale chalani ma neprestali baviť. Srandu z nich som si robila len ja. Nechápem ako mi furt na to skočili. Milovala som ten život. nechápem ako som sa ho mohl vzdať. Konečne možem robiť niečo čo ma baví. Bože.. Všetko je také divné. Dovtedy ma zaujímal iba Harry či si ma všimne a teraz to bol Draco a zrazu Fred. On mi všetko poplietol. To nič. Prestanem riešiť takéto hlúposti. Ani neveim ako ale sedele asom už v klubovni pri Ronovi. 

"Ahoj" 

"Konečne si sa prebrala s tohto tvojho snívania. Už dobrých 10 minút ti niečo rozprávam a ty ma vôbec nepočúvaš." ouu.. 

"Prepáč mi to.  A čo si rozprával?" 

"Či sa nechceš ísť prejsť."

"Ehmm.. no jasné."  vyšli sme spolu na 3 poschodie a vošli do nejakej triedy.

"Vieš mám problém a neviem čo mám robiť."

"Počúvam." Roh .. ah ten je vždymimo.

"Vieš trápi ma to že Hermiona trávi viac času s tým Viktorom než s nami.. no so mnou."

"Ah.. musíš pochopiť že Hermi je mladá a krásna a Viktor tiež. Možno by si ju mal nechať tráviť s ním čas. Vieš že on aj tak odíde a všetko medzi nimi tieť. Neštvi sa."

"Možno máš pravdu. Možno keď odíde to bude lepšie. Ďakujem." a Ron hneď odišiel. 

Už je večer čo tak ostať tu a byť tu s tým slizolínčanom. nič zato nedám keď tu ostanem. Čakala som tu 15 minút a zrazu sa dvere otvorili stál tam on. 

Takže táto časť je trošku krátka ale nebojte sa zajtra bide viac času anapíšem dlhšiu. Ďakujem za votes a komenty .. :) som veľmi rada že ma podporujete a hlavne Lucc_Sig a anett_69 .. :) veľmi si to od vás vážim .. :3