|Prologue|

38 5 4
                                    

!!Kapitola obsahuje násilie a smrť, nečítajte, ak vás to môže triggernúť!!

Slnečné lúče dopadali priamo na Lukovu uvoľnenú tvár a hriali ju. Hnedé dvojtýždňové strnisko mu vynikalo na bledej pokožke, kontrastné svetlé vlasy si tiež žili vlastným životom a rozhádzané boli do každých strán. Oči mal zavreté a pokojne si vychutnával nedeľné doobedie sediac na balkóne s kávou v jednej ruke a cigaretou v tej druhej. Fakt, že to bol už tretí hrnček a štyridsiaty gram nikotínu odkedy sa zobudil, sa snažil ignorovať. Mal svoj vlastný režim a spôsob ako sa vysporiadať so svojou traumou spred dvoch rokov. Jeho terapeutka by na neho nebola veľmi hrdá, no zároveň bola veľmi trpezlivá, aj keď vynechal posledné tri sedenia.

Pootvoril oči, ktoré sa snažili opäť si privyknúť na slnečnosť Californie. Osobne by preferoval výhľad na more, no musel sa zmieriť s frekventovanou ulicou plnou vysokých budov obchodov, firiem či bytových komplexov. Z akéhosi dôvodu ho hluk rušného okolia upokojoval. Úplné ticho by umožnilo jeho myšlienkam utiecť za hranice, ktoré si stanovil, čo sa mu posledný týždeň stávalo príliš často. Potreboval sa zlepšiť v zamestnávaní svojej mysle, ktorá ho pomaly, ale isto dokázala sabotovať.

Ohorok zahasil a nechal ho hodený s ďalšími v popolníku na stole. Predtým, než vošiel do kuchyne cez presklenné dvere sa opäť zadíval do diaľky, akoby tam niečo hľadal. Mal rád toto miesto a napriek všetkému, čo sa tu udialo, nedokázal odísť do rodnej Austrálie. Tam mal svoju rodinu, no tu mal celý život a svoje srdce.

Vstúpil do kuchyne a položil prázdny hrnček od kávy do drezu. Do čistého pohára si napustil vodu z kohútiku a hltal ju po veľkých dúškoch. Miestnosť bola spojená s obývačkou, do ktorej sa premiestnil. Usadil sa na sivom gauči a porozhliadol sa okolo seba, snažiac sa nájsť svoj mobil. Všetko bolo moderne zariadené, pre niekoho obyčajné neutrálne tóny mohli vzbudzovať nudný alebo chladný dojem, no on svojmu apartmánu dodal charakter a život rôznymi fotkami a dekoráciami. Tie by každého presvedčili, že tu niekto naozaj býva a je to domov.

Oči mu padli na zarámovaný portrét hnedého nemeckého ovčiaka položený na poličke. Obklopená bola sviečkami, psími hračkami a obojkom s vyšitým menom 'Paxton'. Vedľa boli položené ďalšie rôzne fotografie, no Luke sa díval len na túto jednu v strede, jeho obľúbenú. Celým telom mu prešli zimomriavky a ťažko sa nadýchol.

FLASHBACK

„Ako dlho?" spýtal sa cez slzy hromadiace sa v jeho modrých očiach, „ako dlho sa spolu ťaháte?" kričal.

Stál na prahu spálne apartmánu jeho priateľky, teda teraz už ex-priateľky, a díval sa na dvojicu v posteli zahalenú len tenkým posteľným prádlom. Vyzerali šokovane, no nie hlúpo. Vedeli, že hrať divadielko by sa neoplatilo. Boli pristihnutí pri nevere a jediné, čo mohli, bolo priznať ju a niesť následky.

„Už asi trištvrte roka," odpovedala útla čiernovláska a snažila sa zakryť čo najviac zo svojho obnaženého tela.

Luke sa chytil za hlavu a mal pocit, že sa na mieste zrúti. Nemohol uveriť tomu, že pristihol svoje dievča, s ktorým bol skoro dva roky, ako si to rozdáva s niekým iným. Cítil sa zradený, no vinný zároveň. Spravil niečo zle? Nebol pre ňu dostatočne dobrý? Nechápal už vôbec ničomu.

„Pozri, si skvelý chalan, ale-" nestihla dokončiť svoju myšlienku, keďže jej do toho skočil muž, ktorý sedel vedľa nej.

„Cora potrebuje pri sebe mužného chlapa, ako som ja," a ukázal prstom na seba, „ty si nikto, veď pozri sa na seba, plačeš tu ako nejaká slečinka. Bez urážky."

Dreams & Desires |Luke Hemmings| SKWhere stories live. Discover now