~Just Us~ [JUST WE]

9# I WAS JUST TIRED

Neviem či poznáte pocit keď vás ráno o druhej zobudí niekoho chrápanie. Chrápanie ktoré nepatrí vašej najlepšej kamarátke a ani priateľovy pri ktorom ste sa toto krásne ránko mali zobúdzať. Myslím že veta ktorú som včera predniesla Harperovi  ,,Ja na toho idiota počkám aj do tretej ráno" nebola úplne pravdivá. Bohužiaľ má únava skolala skôr, ako stihol Rye vôbec príjsť domov. Prvá vec ktorá má napadla práve po zobudení a zistení že toto rozhodne nie je Ryeová posteľ, pri najlepšom Sonnyho, mi napadlo rôzne nechutné scenáre. Potom mi však dopol fakt, že som pod vplyvom omamných látok nebola, čiže by som si všetko ráno podrobne pamätala.Chlapec má veľké šťastie že jeho chrápanie je fakt hlučné a neznesiteľné.

Úprimne, nie že by mi mi vadila včerajšia noc. Vyspala som sa v skutku pohodlne, no cítila by som sa zle, keby že sa začne hneď po ránu bitka v podobe Harper VS Rye, a to čisto len kvôli mne...

Z Harperovej izby som sa na šťastie dostala bez povšimnutia ľudského oka. Pre istotu som ani len nešla do Ryeovej izby, ešte by po mne skočil a začal sa vypytovať. A argument že som spala pri Hay by mi úprimne asi moc nepomohol. Podľa mňa by si Sonny bol schopný všimnúť dve pekné baby v jeho posteli. Či?

Tieto toxické myšlienky mi behajú pri vychutnávaní jahodového čaju a jedení chutných keksikov. Úžasná kombinácia. A teraz nemám na mysli tie úchylnosti. Jahodový čaj znamená pre mňa to isté ako pre niekoho raňajšia káva. Keď mi v tejto chvíli vošiel do kuchyne Rye, takmer mi kus keksíka zabehol. Začala som sa báť. Videl ma? Čo ak o niečom vie? Na perách sa mi objavili krivý úsmev, snažiac sa zákriť strach na tvári.  Moje herecké výkony sú na Oscara.  Rye sa mi zdal tak tiež pod stresom. Pomalým krokom ku mne podišiel a venoval mi jemný bozk do vlasov, na poprianie dobrého rána. ,,prepáč že som včera za tebou neprišiel. Včera sme  prišli neskoro a nechcel som riskovať že by si sa zobudila"
Začala som sa cítiť kvôli tejto informácii previnilo. Rye spal Boh vie kde, len nie vo svojej izbe pretože si myslel že ja som v nej tvrdo spala, zatiaľ čo sa všetka pravda zasekla v Harperovej izbe.. Dnešný deň by nemohol začať horšie. Bez slova som si premýšľajúc odpila z šálky, a tupo sa zahľadela na kľučku dverí. Je ťažké mu klamať.

,,Chcem to napraviť" povedal odrazu, a posadil sa na  kuchynský stôl. Ja som zvedavosti pohľadom prešla po jeho tvári, a položila šálku čaju na stôl.  Tie jeho nádherné orieškové oči. . ,,Pôjdeme k moru" keby že do seba pchám ďalší keksík, znovu by som sa zadrhla. Toto bolo pre zmenu milé prekvapenie. Ale stále nechápem odkiaľ nabral takú blbosť.  Rye musel byť rozhodne včera u nejakej šamaky ktorá ho zakliala. Znovu som sa teda pokúsila o úsmev hodný Oscara. Som skutočne zvedavá čo povie na to Hay, ktorá uprimne neobľubuje vodu. Nebude moc nadšená a rozhodne bude robiť všetko pre to aby sa k moru nešlo. Presne tak ako minulý rok. Ťažko som si povzdychla. ,,A kde?" Opýtala som po chvíli ticha a prežívania jeho očí na mne. Určite vyzerám príšerne. Totiž to, po mojom "skvelom" ránku som bola rada, že som stíhala ísť do kuchyne. Nie to ísť do kúpeľne obdivovať moju krásu.  Rye sa začal hrať s prstami na jeho rukách. ,,To ešte nemám premyslené"

Jemným prikývnuťím hlavy som sa vrátila na späť k môjmu terapeutovy menom čaj . Keď som si znovu odpila ďalšie dúško zmieneného krásne voňajúceho jahodového čaju, do miestnosti vošiel rozospatý Harper. Strapaté vlasy. Tmavo modré tričko a sivé tepláky. Do toho všetkého chôdza sexy zombie. Skutočne bol veľmi chutný. To ako som sa naň dlho a prenikavo pozerala, si pravdaže všimol. Ten jeho unavený kukuč zo zadlženými očami zdvihol na mňa. Nebyť toho, že sedím rozhodne by sa mi podlamovali kolená. Pohľad som pomaly premiestnila na Ryeaz skôr ako to bolo divné. Tým myslím oveľa divnejšie aké to bolo do teraz. Rye však nereagoval. Stále sa hral s jeho prstami. Myslím že hneď po tom ako Harper do kuchyne vošiel, mu po tichu poprial dobré ráno. Usmiala som sa a natiahla svoju ruku k Ryeove koleno na dôkaz, že som pri ňom. Zdal sa mi dnes a vlastne poslednú dobu taký zamyslení.   Rye sa naraz zošmykol zo stola na zem a pomalým krokom šiel k chladničke ktorú Harper pred malou chvíľou zatvoril. Bolo hrobové ticho, a mňa to prestávalo baviť. ,, Počul si to Harper? Ideme k moru" oznámila som mu s plátnom zabiť toto ticho.  Harper ktorý si nalieval mlieko do misky k cereáliam sa ku mne prekvapene otočil. ,,Fakt?" Opýtal sa ma neveriacky s chraplavím hlasom. Ja som prikývla a otočila sa pohľadom k Ryeovy. ,,A kde?" Pokračoval pri čom si prešiel rukami cez strapaté vlasy, ktoré boli zrazu upravené. Keby že to je tak jendoduché aj s mojími vlasmi. Rye pokrčil ramenami. ,,Neviem. Môžte dávať návrhy" povedal a odpil si z vlastného čaju, ktorý si pred malou chvíľou pripravil. ,, Myslím že už viem kde..."