†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

37. Cesta na Vianoce

Nastal deň odchodu domov na Vianoce. Odchádzali sme okolo obeda. Celkom som sa tešila, keďže minule som ostala na Rokforte. Ešte včera som si zbalila veci, aby som to nemusela robiť dnes, keďže všetci vieme aká som občas lenivá. Nebrala som si veľa vecí, len tie najsúrnejšie.

Medzi Lucy a Jamesom to iskrilo, no ani jeden tomu druhému nič nepriznal. A ja som sa na nich večne úškrňala, a keď prišla príležitosť, tak som ich aj podpichla. Trávili spolu veľa času. Dokonca viac ako je zdravé.

O mojom vzťahu s Dracom vlastne nikto nevedel. Nie žeby som to ja alebo on chceli držať v tajnosti ale jednoducho nebola vhodná príležitosť. A aj tak to bolo celé také čerstvé a toto všetko okolo toho.

Celé dni som chodila vysmiata ako slniečko. A mala som na to dôvod. Bola som konečne opäť šťastná na maximálny level. To je hádam dostatočný dôvod na úsmev.

Keď som tak sedela s Lucy v izbe po raňajkách, tak, zasa niečo vravela.. Ako obyčajne. A ja som si užívala ticho. Sväté Merlinové ticho, ale nie, ona začne rozprávať. Ani som ju vôbec nepočúvala. Tvárila som sa, že ju vnímam, no nevedela by som zopakovať ani len jedno jediné slovo. Bola som myšlienkami niekde úplne inde. Každý vie kde. Úsmev na tvári som stále mala. Deň či noc. Už to muselo byť aj otravné, že sa škerím ale to je už moja vec.

„Čo je to vtipné? Aj ja sa chcem smiať!" No a prišiel kameň úrazu. Nemôžem jej len tak povedať že dôvod môjho nekonečného úsmevu je Draco. Viem ako by zareagovala. Totálne má zreve a pri najhoršom ma aj zabije. A klamať jej tiež nechcem. Merlin, prečo to musí byť také komplikované?

„Emm...no...to nie je dôležité. Zabudni na to,” zaklamala som.

„Je! Tak vrav! Máš nejaké novinky, o ktorých ako tvoja najka neviem? Hmm?" vyzvedala. Bola som pod tlakom, asi by som sa s toho nevykrútila.

„Dobre Lucy, poviem ti to, ale len pod podmienkou, že sa na mňa nenaštveš." Musela som predsa vyjednávať. Prikývla a ja som sa pustila do vysvetľovania. Keď som svoj monológ dokončila stalo sa presne to čo som očakávala. Začala po mne vrieskať, že to bolo počuť až na astronomickú vežu.

„ELYA!!! Ty si sa zbláznila. Si ty normálna?! Si zabudla čo ti spravil? Spraví to znova a ty to vieš. Nie, žeby som ti nepriala, práve naopak, chcem aby si bola šťastná, ale toto... A kedy si mi to vlastne chcela povedať? Vieš čo nezaujíma ma to." kričala po mne no vlastne ma to nijako nerozhodilo.

„Lucy.... skončila si?" skúsila som opatrne, keď už bola chvíľu ticho.

„Hej!" Chvíľu bolo ticho, no potom dodala: „Dúfam, že vieš čo robíš. Nebudem ti do toho nič vravieť, aj keď rozhodne s tým nesúhlasím."

„Ďakujem... že ma chápeš. Nie nadarmo si moja najlepšia kamarátka." Prišla som a objala som ju okolo pliec. Ďalej sme sa na tú tému skoro vôbec nevracali a bavili sa o blbostiach.

***

O pár hodín sme už sedeli vo vlaku v jednom kupé s Lucy a Dracom. Draco sedel pri okne, Lucy oproti a ja som bola opretá o Draca. Asi po polhodine cesty prišiel James a Lucy s ním odišla Merlin vie kde do vlaku.

„A ostali sme tu sami," poznamenala som, keď Lucy zabuchla dvere do kupé.

„A čo chceš robiť?" Opýtal sa ma po chvíľke ticha.

„Nič. Len tak sedieť - ležať a užívať si spoločnosť," jednoznačne som odpovedala a ľahla si mu do lona, „Zachviľu o nás bude vedieť celá škola," povedala som mu svoju úvahu. Draco na mňa nechápavo pozeral tak som pokračovala.