~Just Us~ [JUST WE]

13# SUNSET

/17:32/

Hayley bez rozmýšľania skočila do vody. Zaskočilo ma to až tak, že som sa za ňou rozbehla, len aby som ju chytila. Hay mi nikdy nepovedala prečo sa bojí hlbokých vôd. Jednou z možností môže byť to, že Hay nevie plávať. Držala som sa zábradlia lode a upreným pohľadom sa pozerala na hladinu mora. Čakala som na Hay kedy sa vynorí. Toto mi predsa nemôže robiť. Mne a ani Sonnymu. Ten jeho vystrašený výraz a zovretie tyče hovorilo za všetko. Keď sa stále nevynorila, Sonny bez váhania skočil do vody za ňou. Srdce som mala niekde v krku. Mohla som len čakať.

,,Čo tam je také zaujímavé" opýtala sa nás Hayley za nami. ,,Ona tu nieje" zakričal na nás vystrašený Sonny vo vode,ktorý sa chystal znova ponoriť. Bola som úprimne mimo. Na Sonnyho zakričal Andy. Povedal mu že je Hay v poriadku, že ju už nemusí hľadať. Chytila som si čelo a čupla si. Myslím že ju čoskoro zabijem, a nebude mi toho ľúto. Harper po nej naštvane hodil uterák, aby si utrela mokrú ponožku. Čo ju to sakra napadlo. Pomsta za to že ju Brook oblial?.. myslím že sa jej to nepodarilo, keďže Brooklyn vyzeral v poriadku narozdiel odo mňa a Sonnyho, ktorý stál hneď za ňou.

Sonny Hay objal pevne. Tak ako keby to bolo naposledy. ,, Vieš ako som sa o teba bál?" Opýtal sa jej kľudným hlasom. Seriózne ho za to obdivujem. To ako dokáže byť kľudný aj na priek tomu, čo mu Hayley pred chvíľou spravila. Hayley sa úprimne usmiala, a znovu sa mu hodila okolo krku. Keď jej to Sonny neberie za zle, tak jej to vytmavým ja. Niekto predsa musí.

,, Ale vážne. Čo ťa to sakra napadlo?!" Povedala som v čupu na ňu ráznym hlasom. Hay pokrčila ramenami. ,,Neviem. Cítila som sa uvoľnene" ja som nad ňou krútila hlavou. ,, Nabudúce keď sa rozhodneš takú hlúposť spraviť. Myslí na následky" povedala som a odišla do kajuty.

Počas dlhej cesty na lodi, sme narazili na pekný osídlený ostrov. Netrvalo dlho, kým sme sa všetci nezhodli na tom, že by bolo super sa tam zastaviť. Spoznať niečo nové. Sonny zastal s loďou v nejakom menšom prístave. Už teraz bolo vidno menšie chatrče pri ňom. Chatrče boli drevené. Niektoré zafarbené na farby zelenej, žltej a červenej. Veľmi sa mi páčilo to, že tento ostrov bol plný zelene. Nechýbala aj menšia džungľa do ktorej sa rozhodne pôjdem pozrieť.

Takto som stál pri vchode do lode,  a obdivoval krásu ostrova. Keď mi malé ruky prešli po mojom chrbte, zľakol som sa. Patrili nízkej roztomilej krátko vlasej brunete, na jej tele s bielymi celými  plavkami, cez ramená prevesená tmavo zelená šatka. Zoe bola skutočne veľmi krásne dievča. . ,,Ideme?" Opýtala sa ma milo, a obišla ma. Ostal som zamrznutý. Chcel som jej na otázku odpovedať, no akoby ma niečo poštipalo do jazyka, a ja som sa kvôli bolesti nezmohol ani len na malé áno.  Hneď za ňou išiel Rye, kvôli ktorému som svoj pohľad premiestnil na zem kvôli menšiemu zahanbeniu sa. To by bolo keby že si Rye všimne, že sa stále pozerám na jeho dievča. Musím sa začať krotiť.

___

Rozhodli sme sa, že ostaneme predsa len prenocovať. Zistil som, že Zoe a Hayley majú taktiež na plánu ísť sa pozrieť do džungle. Ževraj keď sme prechádzali cez tie všetky chatrče, zahliadli plagát na ktorom bolo napísané o krásnom vodopáde v nej. Toto bola vec ktorá zaujala dievčatá s chuťou sa do nej pozrieť a nájsť to. Priznám sa, aj mňa toto zistenie nadchlo.

Každopádne. Rye a Brooklyn si vzali na starosť to, aby si prenajali na jednu noc tri chatky. V jednej ja, Brook a Andy. A v tých ďalších dvoch naši zaľúbenci. Sedel som na verande našej spoločnej chatrče. To ako sa západ slnka odrážal od hladiny vody. Bolo to nádherné, pomaly nereálne. Hlavu som si oprel o časť zábradlia, a so zamyslenou hlavou tú nádheru pozoroval. Takto v kľude ku mne z ničoho nič dorazil krásny smiech. Otočil som sa smerom k nemu. V diaľke bola Zoe s Hay. Obydve sa akurát vracali s pláže. Očividne s dobrou náladou. Len tak som sa musel usmiať. Môj stáli pohľad na nich,si však všimli..

,,Ahoj Harper!" Zamávala mi Hay ktorá si ma všimla. Keď sa na mňa otočila aj Zoe, usmial som sa a nemo im opätovane zamával. Pohľad z nich som presunul na späť na západ slnka. Neviem ako dlho som sa na tu nádheru pozeral. ,,Wow" povedala očarene Zoe, ktorá ku mne práve teraz prišla. Taktiež si vedľa mňa bez opýtania posadila. Myslím že to je aj tak jedno. Či z opýtaním alebo bez. Jej by som dovolil všetko. ,, Áno" usmial som sa a zahľadel sa na ňu, a jej prekvapený decký výraz. ,,Už chápem prečo sa tak zvláštne pozeráš na oblohu" usmiala sa s menším pohľadom na mňa. ,, Ďakujem ti" vyfrkla na mňa vďaku. Nerozumel som  prečo a za čo. Spravil som niečo? Nemusel som sa pýtať. Podľa môjho výrazu v tvári jej to došlo samo. ,, vieš. Nenapondzoval si ma Ryeovy" už som chápal. Po pravde nemusela mi ďakovať. ,, Kebyže to spravím. Zabil by aj mňa " zasmial som sa krutej realite. Ona súhlasne prikývla. ,, Áno..ale aj tak ďakujem" chvíľu bolo len také nudné trápne ticho. Ako pre koho. Pre mňa to bol nezabudnuteľný dlhý podľad na oveľa krásnejši div, než bol západ slnka. ,, Zložila som pieseň" pokračovala. Ja som sa prekvapene usmial. ,,Fakt?" ,, Áno" odmlčala sa. ,,Chcela by som ti ju zahrať" dodala. Zostal som milo zarazený. Prečo by chcela hrať mne. Mohla zahrať predsa Hayley či Ryeovy dnes večer. ,,Chcem poznať tvoj názor" akoby mi ta mrška čítala myšlienky. Dúfam že nie.

Len som prikývnul a čakal. ,,Mohol by si mi priniesť gitaru?" Zasmial som sa nad mojou hlúposťou. Čakal som nebodaj na to, kedy ju zázračne pričaruje? Ťažko som sa postavil a otvoril dvere chatky. Z mojej postele som zobral gitaru na ktorej som pred malou chvíľou hral. Následne som sa vrátil späť k Zoe s veľkým nadšením a očakávaním.

Podal som jej gitaru, a na späť si prisadol hneď vedľa nej. Prišla mi trošku nervózna, no ja som sa tešil. Prehĺtla všetky nahromadené sliny a hlboko sa nadýchla. Začala

,,Ah, ah, 'cause I can't sleep without you.No, I don't want to dream about you.Wish I had my arms wrapped around you insomnia"  keď zaspievala  prvé verše, mal som pocit, alebo som aspoň dúfal v to, že to je venované mne. Že tie slová ktoré spieva patria mne. No nechcel som byť naivný, keď som vedel o tom, že jej srdce patrí len a len jednému. A ja to rozhodne nie som.

"I've been down for two days

Tylenol PM ain't working
Losing track of time, babe (insomnia)
My mind is running too fast
Shadows on the wall keep lurking
I wish that you would come back insomnia"