~Just Us~ [JUST WE]

14#LOYAL TO ME

So Zoe som sa prechádzala po pláži dosť dlhú dobu. Prebrali sme súkromie,no naša konverzácia skočila aj po koreňoch práce. Prešli sme si náš album. Čo s ním a ako bude vyzerať. Dohodli sme sa na písaní piesní. Naše minulé dva albumy vyzerali dobre, no na priek tomu že sme albumy spievali spolu, moc sa v nich tímovej práce nenašlo. Zhodli sme sa na tom, že by bolo dobré keby že sa v písaní piesní striedame. Raz texty od nej druhý krát zas pre zmenu odo mňa=Tímová práca.  Najväčší problém budem mať bohužiaľ ja. Moje nápady sa nerodia len tak. Nemám moc veľkú zásobu veršov tak, ako ju má Zoe. Musím mať na to chuť a zdroj od čoho tú tvorivosť čerpať. A práve to pre mňa nie je moc jednoduché.

Zoe mi prezradila že za tú dobu čo sme v Londýne, stihla napísať jednoduchšie pieseň s ktorou je spokojná. To je síce veľmi dobré, predsa konečne sme začali robiť album, no ako  mám do stredy nahrabať verše k tomu, aby som aj ja zapojila ruku k dielu.

Keď sme boli už neďaleko našich chatrč konkrétne za nimi,  zbadala som Harpera, ako zamyslene bez pohybu hľadí do neba. Pomedzi to jeho tvár vyzerala byť smutná a ustarostená. Niečo ho rozhodne trápilo. ,,Ahoj Harper!" Zakričala som naň a zamávala, aby si ma všimol. Harper si ma všimol a konečne aa usmial, a to ma úprimne potešilo. No nestačilo mi to.k tomu, aby som si bola istá v to, že je v poriadku. ,,Nezdá sa ti smutný?" Opýtala som sa Zoe so ktorej som jemne sťuchla ramenom. ,,Je trošku divný" prizná mi za pravdu. Znovu som sa pozrela za Harprom, keď Zoe vykročila do predu za ním. ,,Ahoj" pozdravila som ju. Vedela som že pri ňom strávi dosť dlhú dobu. Koniec koncov, Harper bude mať hádam veselšiu náladu.

Keď Zoe odišla za ním, ja som sa vrátila na späť do chatky za Sonnym. Predsa len, čo budem robiť vonku sama. Sonny ma vôbec neprekvapil. Okrem toho že sa s radosťou uvelebil a našiel si pohodlie, urobil celkom bežnú a hlavne dobrú večeru. Chlieb s maslom. Na viac sa dnes bohužiaľ nemôžeme. Bolo mi toho celkom ľúto. Keď som si tu nosila veci a obzerala si to tu, v skrinkách v kuchyni som zahľadla panvici. Olej by sa tu isto našiel. Keby že na mňa Sonny trochu počká, mohla som mu spraviť topinky.  Ja som každopádne hladná nebola, tak som sa vôbec nezdržiavala návštevou kuchyne. Na miesto toho som sa zaborila do postele. Medzi čistú stále voňajúcu bielizeň. Sonny sediac za stolom pozerajúc sa do mobilu niečo preklikávajúc sa na do mnou uchechtnul. Bolo mi to jedno, hlavne že ja som v pohode.

Z pootvorených dverí som započula gitaru. Nebolo to moc hlasné, no pripomenulo mi to album. Ťažko som si povzdychla, a pre tento krát sa posadila ako človek. Potrebujem nejaký papier, po prípade gitaru a pero. Jedine čo by som ešte na vyše uvítala, by boli nápady a inšpirácia. Bez chute som sa nadýchla, a otvorila malú chodbu, kde boli všetky naše veci. Vytiahla som od tiaľ gitaru a nejaký kus papiera. Jedine čo mi chýbalo boli tie nápady a pero, bez ktoréhokoľvek neurobím nič.

Chôdzou na zombie som prešla zo všetkým k Sonnymu za stoličku. Veci som položila na zem, a zo zadu som ho objala kolo krku. Hlavu som si položila na jeho rameno bližšie ku krku. Jedným...no, obydvoma očami som sa pozrela priamo do jeho telefónu. Zaujímalo ma, či si náhodou neprezeral nejaké krajšie dievčatá. Práve vo chvíli kedy moje slepé oči trochu aj dovideli, Sonny sa zahral na parchanta, a obrazovku telefónu vipol, následne mobil odložil na stôl. Prešla som si od zvedavosti po suchých perách jazykom. Sonny mi chytil moje ruky okolo jeho krku, a otočil sa hlavou k mojej tvári. ,,Áno princezná?" Opýtal sa ma, a čakal kým som mu nepovedala dôvod, prečo sa tak vtieram. Trošku nahnevane som sa od neho odtlačila, a zobrala so ruky gitaru. ,,Ja len že či nemáš pero. Ale vieš čo, nevadí" urazene som sa snažila o úsmev. Potom som sa mu už otočila chrbtom a všetok môj náklad hodila na posteľ. Nebudem sa tu s ním zaoberať. Pokiaľ predonou niečo skrýva, tak budiš. Pokiaľ on sa chce hrať na žiarlivého, prečo sa nehrať tiež. Posadila som sa na posteľ, a bez váhania zobrala gitaru do ruky. Začala som rozmýšľať. Teda začala som sa snažiť rozmýšľať.

Chvíli som takto sedela skúšajúc akordy, keď ku mne z toľkého pozorovania Sonny prišiel ukazujúc mi jeho modré pero, odignorovala som ho. On si ma do mnou ťažko povzdychol, a posadil sa hneď vedľa mňa.. ,, už ho nepotrebuješ?" Položil mi otázku, na ktorú som odmietala odpovedať. Irónia bola tá, že som to pero skutočne potrebovala. A to že by som ho.odmietka by mi bohvieako nepomohlo. Pero som mu nakoniec z ruky vytrhla, a položila ho k papieru. Sonny si provokatívne položila hlavu na moje rameno, a ruky bližšie môjho stehná a gitary. ,,If he never calls when he says he will" začala som spievať prvé verše ktoré som mala už premyslené, a ktoré sa mi páčili.
,,If he always tells you to keep it chill
If you see him out with another girl
Baby, then you know he was never real"  hru na gitare som skončila niekde v polovici. Hudba sa mi stratila a tak som ostala len ja a text.

,,Ten text je založený na čom?" Položil mi otázku Sonny, ktorý sa taktiež aj vystrel. ,,Na skutočnosti" oboznámila som ho s týmto faktom. Na tvári sa mu objavila ľútosť. ,,Kto ti to spravil?" Položil mi ďalšiu otázku, ktorá už nezahŕňala text w súkromie. ,,Ty" vyšlo zo mňa. Sonnyho toto slovo zarazilo v tom momente. Zdvihol na mňa prekvapivo obočie, a chytil mi ruku. ,,Kedy?" Ja som sa nad tým ironicky usmiala. Úprimné, ani ja.neviem kedy, som len žiarlivá mrška. Pokrčila som ramenami a zahľadela sa mu na ruku. ,,To mi povedz ty" povedala som tvrdo. Pery sa mi triasli od toho ako som tomu začínala veriť, a pri tom to bola len predstava, nič viac. ,,Nikdy som ťa nepodviedol. "  Presviedčal ma. Ja som tomu verila. Skutočne. Pretože je ku mne úprimný a vždy si nájde na mňa čas, a to rozhodne muž ktorý podvádza vo svojom vzťahu nerobí. Ale aj tak sa mi spustili slzy. Tá predstava bola totiž to príšerná. Ryanovy to prišlo ľúto. Začal robiť všetko pre to aby som mu uverila a usmiala sa.

Gitaru mi položil na zem. Vôbec nedbal na jemnosť. Preň som bola prvoradá ja. Jeho ruku na mojej mi oveľa viac pritlačil. A tou ďalšou mi odhrnul vlasy z ramien pozdĺž chrbta. Bradu mi chytil a otočil tak, aby mi videl do tváre. ,,Pozri sa na mňa" povedal po tichu s bolesťou v hlase. Pravdaže som to spravila. Nechcela som aby to bolo horšie. ,,Nikdy som ťa nepozdával. Milujem ťa. " Odmlčal sa. To ako hovoril každé jedno slovo s úprimnosťou v farbe hlasu, som cítila intenzívne. Dokonca aj tú bolesť čo prežíval keď ma videl plakať, som cítila. ,, Rozumieš?" Dodal. Ja som si oprela hlavu o tú jeho. Čelo o čelo. Špičky nosov sa nám vďaka toľkej blízkosti dotýkali. ,, Však ja viem"

Ňu. Trošku časť taká že MEH. Aké od niečoho som sa odraziť predsa len musela. Pesnička sa volá LOYAL TO ME.