39. Silvestrovská zábava

178 10 19
                                    

Kráčala som z Lucy po uličkách s obchodmi. Išli sme si kúpiť nejaké tie šaty na Silvestra. Ani neviem do akej farby som sa chcela zladiť. Prechádzali sme regálmi, no keď sme tam boli už dlho prišla za nami predavačka.

"Ako Vám môžem pomôcť slečny?" Opýtala sa nás milým hlasom čiernovlasá predavačka. 

"No hľadáme nejaké šaty na večierok. Najlepšie, keby boli kratšie a mali dlhé rukávy." Povedala som jej moju požiadavku. 

"Ach áno, poďte za mnou." Tak sme teda šli. Doviedla nás k jednému regálu, ktorý sme si pred tým nevšimli.

"Tak čo poviete na tieto?" Vytiahla z regálu šaty v obale a ukázala nám ich. Spĺňali naše požiadavky. Boli bordové, krátke no z dlhými rukávmi.

"Máme ich ešte aj v zelenej, modrej, fialovej a čiernej farbe, keby ste chceli." Dodala pani predavačka. Šaty boli naozaj pekné, to je pravda no mne sa bordová nehodí. A ku mojím bielým vlasom už vôbec nie. Tak som ich strčila Lucy do náručia nech si ich vyskúša ona.

"Mohli by ste mi dať aj tie čierne prosím?" Poprosila som pani.

"Isteže." A bez váhania mi ich podala. Išli sme do kabínky si ich vyskúšať. Až tam som  si všimla, že tie šaty sú vlastne dvojdielne. Vrch bol úplne celý čipkovaný no nepriehliadný a sukňa bola hodvábna áčkoveho strihu. Obliekla som ich teda a padli mi dokonale. 

Ešte sme sa s Lucy poobzerali po regáloch. Ja som si ešte vyskúšala jedne zelené a jedne svetlo modré šaty, no tie prvé vyhrávali. Aj u Lucy to tak bolo. Tak sme si ich aj zaplatili. Budeme takmer ako dvojčatá, len v iných farbách.

Tak mali sme šaty. Ešte treba masku a nejaké doplnky. Po ďalšej asi hodine chodenia po obchodoch sme mali presne čo sme chceli. K našim šatám sme si kúpili pár šperkov, lodičky a aj maškarnú masku. Utratili sme celkom dosť peňazí. S milión taškami sme sa dotrepali ku nám domov. Lucy u nás ešte chvíľu ostala. 

***

Nastala večer zábavy. Hodinu predtým, ako mali prísť prvý hostia som sa začala pripravovať. Navliekala som si svoj čipkovaný crop-topový top s dlhými rukávmi a hodvábnu áčkovú sukňu ala dvojdielne šaty. Sukňa mi siahala do polovice stehien. Na nohy som si natiahla silonkové ponožky nad kolená. Takže polovicu stehien som mala odhalené. Dala som si aj tenké čierne rukavice. Nech nejak vyzerám aj.

Potom som prešla k môjmu kozmetickému stolíku. Neodhadla som vzdialenosť stoličky a strieskala som sa na zem ako taký zemiak. Urobilo to dosť veľký hluk podobný BUM BAC.

"Elya! Čo pre Merlina robíš?" Kričala na mňa mama z dola. 

"Aleeee nič.....len mi tak trochu padli šaty na zem." Odkričala som jej.

"A to mi chceš nahovoriť, že to urobilo taký strašný hluk?" Kričala na mňa ďalej.

"No mami vieš...ja v tých šatách už som. Preto taký hluk."

"Aha....Tak sa láskavo nezabi, kým prídeš dole." No haha. Pregúlila som očami a sadla si naspäť na stoličku. Namaľovala som sa a urobila si vlasy. Nakulmovala som si ich a ostali mi pekné vlnky. No ale s tým mojím šťastím som si spálila ucho. Auu. Do uší som si vložila  strieborné náušnice a na ruku náramok. Do vlasov som si vložila malú tiaru, ktorú som zohnala za nie malý peniaz a bola zo mňa princezná.

Keď som bola hotová zišla som dole do záhrady. Malé, jednoduché kúzla zabezpečili, aby bola bez snehu a aby tam bolo príjemne, ani zima ani horúco. No, keď ste vyšli z pozemku von, všade bolo kopec snehu. Poobzerala som sa okolo. Pekne vyzdobená musí sa uznať. No ako dlho vydrží. Boli tam stoly pre hostí a malé malinké niečo ako pódium.

†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora