Letná láska - som tu stále pre teba

- 1 -

Je 04:03. Už skoro hodinu sedím na vani a dávam pozor na Maju. Sme na párty, ako každý piatok. Vlastne už je sobota. Nevermind. Ja sa väčšinou snažím byť triezva, lebo alkohol je humus. Mne osobne vôbec nechutí, ale keď už príde niekedy na pivný pong, alebo pravda odvaha tak si dám. 

Aj dnes to bolo o tom istom. Opité baby a chalani - niekto si to rozdával v kúpeľni, niekto sa bozkával v kuchyni, niekto rovno na gauči pred všetkými. Však prečo nie. Každí chce vidieť ako chalan preťahuje babu pred desiatkami ľudí.

 Nechápala som samú seba niekedy, pretože som si hovorila, že už na žiadnu párty nepôjdem, ale Maja ma vždy nejak presvedčí. 

"Aaarch." Maja vydala zvuk à la znova idem grcať. Pristúpila som k nej a chytila jej vlasy. Stalo sa to, čo som očakávala. Chvíľu sa ešte skláňala nad záchodom a potom sa uložila ku záchodu, že ide spať, ale je pripravená keby jej znova prišlo zle.

Sadla som si ku vani a oprela o ňu hlavu. Studený kov ma chladil na krku.

 O pár minút som už o sebe nevedela.

***

Zobudila som sa na mobil, ktorý mi vibroval vo vrecku. Mama. Dokelu.

Maja ešte stále ležala, tak ako sa uložila po jej poslednom zvracaní. Včera to prehnala viac ako inokedy, tak dúfam, že neumrela na otravu alkoholom trebárs. Vyšla som na chodbu, kde spalo niekoľko ľudí,  ale nechcela som nikoho zobudiť, tak som sa vybrala von. Zdvihla som.

"Dobré ráno." začala som zľahka, ale na druhej strane bolo ticho. Po hodnej chvíli sa ozvala.

"Dobré, kde si? A kedy ráčiš prísť domov?" Dosť naštvane znela, ale naučila som sa klamať práve kvôli takýmto situáciám.

"Som u Maji, na obed budem doma, ako inokedy." Povedala som, a čakala, že uverí, pretože nezvykne volávať takto ráno.

"Dobre, o jedenástej buď doma. Jasné?" Uff, uverila mi. Najviac som sa obávala, že buď niekto hlučne vylezie z domu, alebo pôjde auto po ulici, lebo by hneď zistila, že klamem.

"Jasné, budem. Čau." Nečakala som na odpoveď a rovno som zložila.

Vybehla som späť hore do kúpeľni. Maja stále spala. Potriasla som s ňou, ale ani sa nepohla. Sadla som si na zem a triasla s ňou, až napokon konečne sa mi ju podarilo zobudiť.

"Jooj, čo ma budíš? Auu..." Má opicu.

"Musíme ísť, aby som stihla dojsť domov v čas." Oznámila som jej.

"Najprv..." odmlčala sa "...daj mi prosím tabletku. Máš však?" pozrela na mňa s nádejou v červených očiach. Ja tabletku nosím so sebou presne kvôli takýmto prípadom. Z kabelky som vybrala jeden ibuprofen a podala jej ho. Vypláchla som jej pohár, v ktorom sa ešte nachádzal alkohol, a pustila doň čistú vodu. 

"Poďme." povedala, keď tabletka trochu začala účinkovať. Cesta ku nej trvá dosť dlho, tak si musíme švihnúť, aby sme k nej došli skorej, ako jej mama sa zobudí.

Asi po polhodine počas ktorej sme absolvovali tri zastávky, sme k nej konečne dorazili. Bolo niečo pre deviatou, takže by ešte nemal byť nik hore. Odomkla som a vtlačila ju do domu. Potichu sme vyšli po schodoch a vošli do kúpeľne, kde sme si zmyli make-up, umyli zuby a učesali sa. Ona sa šla prezliecť do pyžama a ja som ostala v džínsoch a tope, keďže o chvíľu odchádzam.

Asi sme našim buchotom zobudili Dianu, teda Majinu mamu, lebo sme počuli chôdzu pred izbou smerom do kúpeľne. O pár minút na to spláchnutie záchoda a ďalšie kroky, ktoré sa tentoraz zastavili pri Majinej izbe. Diana zaklopala a vošla. Maja sedela na posteli s mobilom v ruke a ja na taburetke pri skrinke s telkou. 

"No čaute." pozdravila nás ešte ospalým hlasom so zívnutím.

"Dobré ráno." odzdravila som.

"Čau mami." Maja pozdravila svoju mamu, a pozrela na ňu. Diana si ju premeriavala. Asi kvôli tým očiam.

"Dokedy ste boli hore?" takže to bolo kvôli očiam. Diana Maju nikdy nepodozrievala, žeby chodila von po noci. Pretože mala citlivé oči, a mala ich začervenané kedykoľvek, buď z alergie, alebo z toho, že dlho pozerala do mobilu, notebooku..., alebo aj z toho keď bola dlho hore. Preto nebolo podozrivé, že ich mala aj teraz. Jej mama nevedela, že jej dcéra chodí každý piatok piť, a kvôli tomu má červené oči, ale keďže u nich každý piatok prespávam, tak sme hore dlho do noci a pozeráme film. Samozrejme v úvodzovkách.

"Do tretej ráno asi, sme pozerali horor, ale vedeli sme len s pauzami pozerať, pretože sme sa báli." Začala vysvetľovať Maja.

"Chápem, ale nabudúce nebuďte tak dlho, neprospieva to zdraviu." Povedala a otočila sa na odchod. Zo schodov ešte zakričala:

"Poďte sa naraňajkovať!" Maja sa postavila, že pôjde. Ja som ju nasledovala. Ale namiesto toho, aby som šla do kuchyne, som zamierila k vchodovým dverám.

"Dnes nebudeš s nami raňajkovať?" opýtala sa ma.

"Dnes nie, musím ísť domov, a chcem zájsť ešte do obchodu."

"Dobre, tak sa maj." Objala ma a zamkla za mnou.

Cestou od nej som premýšľala, čo potrebujem nakúpiť. Tuším to bol len toastový chlieb, tak som zamierila do Kauflandu. Vonku bolo príjemne teplo, a tak som si koženku niesla v ruke. Zamierila som do sekcie s pečivom, kde som hľadala toastový chleba. 

Išla som k pokladni zaplatiť, a mierila domov. 

Po ceste domov, som bola zamyslená, nad celým včerajším večerom a nocou, že som si ani nevšimla stĺp, do ktorého som takmer vrazila. Našťastie dom už nebola ďaleko, takže tých pár metrov som prešla a po prekročení bránky som smela povedať - home sweet home - tak, ako to je na našej rohožke.