†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

44. Cesta osudu

Poznámka autorky: Táto časť bude napísaná v tretej osobe.

A bolo to tu. Deň skúšok. Všetci mali s toho trému. Predsa neboli to len také obyčajné skúšky. Ale V.Č.Ú.. Naháňalo im to strach. Po ton ako Umbrigová prebrala funkciu riaditeľa, takmer všetci mali z všetkého stres. Ale našli s aj taký, čo to neriešili.

Elya od rána pobehovala po izbe, kým čakala na Lucy. Bola si istá, že neprejde. S ústnych skúšok nemala až takú trému ako z tých písomných, ale istá tréma tam bola.

Vstala už o piatej. Hneď ako sa zobudila, oči už zažmúriť nemohla. Sťahoval sa jej žalúdok a myslela si, že sa každú chvíľu hodí šabľu.

Odišla si dať rýchlu studenú sprchu. No nebola az taká rýchla. Vlasy mala husté a tak ich umývaním strávila asi pätnásť minút. Keď zo sprchy vyšla, obliekla sa do uniformy. Vlasy si usušila kúzlom a nechala si ich rozpustené. Tak sa cítila najlepšie, aj keď jej bolo teplo.

Do kúpeľne vliezla Lucy a Elya si znova opakovala všetko učivo. Lucy jej stále vravela, nech už sa to neučí, že to vie všetko naspamäť, no ona si tak neprišla. Prišla si že nič nevie. Kiara si z nej robila srandu, že už je ako Hermiona, čo trávi čas nad knížkami. Ron sa s toho smial, Harry a Lucy ju uisťovali, že to vie perfektne a Hermiona ju v tom učení podporovala. Aspoň niekto.... pomyslela si.

Na ranajkach sedela s Dracom a jeho bandou. On ju priviedol myslieť na niečo iné než na skúšky. Bavili sa o všeličom. O metlobale, prázdninach a takých veciach. Posledný týždeň sa nevenovala hľadaniu žiadnych informácií, len sa učila. Veľa jedla do seba nedala. Bola celá nervózna a stratila chuť do jedla. Museli ju do toho nútiť.

"Čo nič neješ?" Spýtal sa jej Draco, ktorý práve požieral jablko.

"Nechcem. Nesom hladná." Odvetila mu s pohľadom na všetko to jedlo. Dokonca aj z toho jej bolo zle.

"Musíš niečo zjesť. Bude ti zle." Povedal jej.

"Mne je zle už teraz."

"Softgoodová, Draco má pravdu. Mala by si niečo zjesť." Prihoviril sa Blaise.

"Nechcem!" Povedala ešte raz a oveľa hlasnejšie. Zato Crabbe a Goyle sa napchávali, ako stále.

"Ja už pôjdem. Majte sa chlapci a.... dievčatá." Posledné slovo povedala s nechuťou, keďže vedľa Blaisa sedeli Rony s Pansy. Stále ich nemala veľmi v láske, aj keď s Pansy niekedy prehodila pár slov.

Po jej slovách odišla naspäť do dievčenských internátoch, kde aj s Lucy strávili zvyšok voľný čas ďalším učením.

Čas ubehol rýchlo a všetci piataci sedeli za lavicami a písali odpovede na otázky, pod dozorom Umbrigky. Brká mali začarované proti podvádzaniu. Kto by sa už len odvážil podvádzať, keď ich tam pevné stráži Umbrigová?

Elya bola prekvapená, že je si istá odpoveďou na väčšinu otázok. Jasné, že sa našli aj také na ktoré nevedela odpovedať alebo si odpoveďou nebola istá. Od nervozity stále klepkala nohou. Znervózňovalo ju už len to, ako mala Umbrigová na sebe tú ružovú.

Postupne sa začalo ozývať s chodby tlmený hluk. Akoby sa po chodbách prechádzal obor. A bolo to stále bližšie. Žiaci sa začali obzerať za seba.
Umbrigová išla pred miestnosť v ktorej sa nachádzali. Automaticky sa všetci otáčali za ňou. Ehm ehm prečo nie.

Zrazu do miestnosti vleteli na metlách Fred a George a začali vyhadzovať ohňostroje do vzduchu. Ozval sa jasot a krik žiakov. Umbrigová po všetkých kričala no nikto ju nepočúval. Načo prosím vás. Elya sa s toho smiala ako všetci ostatní. Vybehli na nádvorie kde hurhaj pokračoval. Všetci sa tešili a jasali a boli šťastný.