Na ďalší deň si sadol na tú istú lavičku, no už sa nesnažil predstaviť si okolie. Snažil sa predstaviť si ju. Od včerajšieho stretnutia na ňu nevedel prestať myslieť. Zaujímalo ho jej meno, chcel počuť jej hlas, chcel zistiť vôňu jej vlasov, jednoducho sa o nej potreboval dozvedieť viac. Chcel vedieť, prečo si k nemu sadla. Možno ani nevedela, že je slepý, veď mal okuliare ako vždy.
Do nosa mu zrazu udrel ten známy parfém, za chvíľu zacítil aj cigarety a mätu. Žeby bol vo svojich myšlienkach potopený natoľko, aby si nevšimol jej prítomnosť? Alebo blúzni a nikto tu nie je, len on si tak veľmi predstavuje tú vôňu až ju zacítil.
Ako odpoveď na jeho otázku mu prišiel hlasný výdych. Teraz si bol istý, že vedľa neho je znova ona. Má sa jej prihovoriť? Čo by jej povedal? Má sa jej aspoň pozdraviť? Pri troche šťastia by mohla naviazať nejaký rozhovor.
Niekoľko krát otvoril ústa a bezúspešne ich aj zatvoril. Nech sa snažil akokoľvek, nevedel zo seba vydať ani hláska, až moc sa bál.
CZYTASZ
Perfume n.h. AU /Short story/
Fanfiction"Kto si?" nesmelo sa spýtal. "Pozri sa a uvidíš," odpovedala s úškrnom, čo on nemohol vidieť. "Nemôžem, som slepý." "V tom prípade som tvoja nočná mora." Copyright © DeeHoran24
