Keď sa na monitore opäť raz objavili záverečné titulky, Izidora znova premkol ten tiesnivý pocit. Očami prebehol po izbe. Okrem umelého vavrínového venca, ktorý dostal na fyzikálnej olympiáde na základnej škole, naňho hľadeli iba holé steny. Takmer na nepostrehnuteľný okamih sa mu zrak zastavil na hrubiznej knihe, pohodenej na posteli oproti.
Jediný pohľad na nadpis Biomedicínska fyzika v praxi stačil na to, aby mu neviditeľné povrazy stiahli žalúdok ešte pevnejšie. Sťažka žmurkol, dychtivo nahmatal plechovku Mountain Dew odstrčenú na kraj stola a lačne vyglgal posledných pár kvapiek.
"Nie," položil ruku späť na myš a kurzor sa, ani sám nevedel ako, premiestnil na tlačidlo NEXT. "Ešte túto časť. Musím vedieť, ako to skončí."
Prst zamrzol na tlačidle a čas sa zastavil.
Nevedel, či to trvalo sekundy alebo minúty, ale pristihol sa, ako pomaly vstáva z počítačového kresla s pohľadom upretým na posteľ a knihu na nej.
"Čo som to len..." zahundral si a už v stoji hľadal na stole niečo, čo tam snáď ani nikdy nebolo.
"Ach áno, svetlo," predniesol víťazoslávne a opatrne, akoby tam naňho číhal besný pes, sa nahol nad posteľ a spustil rolety na okno. Kniha a veniec sa zahalili do tieňa, iba zlaté písmená nadpisu sa jagali na úzkom pruhu svetla, ktorý prerážal cez štrbinu medzi roletami.
"Vedel som, že som si mal dať spraviť plné," zahundral Izidor.
Usadol na svoj temný trón a s krivým úsmevom presunul kurzor z Wordu naspäť na Netflix.
"Tak a teraz..."
Klik.
Mĺkve ticho preťala rázovitá znelka Izidorovho obľúbeného anime. Bojová scéna striedala akčnú a o napätie nebola núdza. Neviditeľný povraz mu stiahol žalúdok ešte tuhšie a Izidor zaťal prsty do operadla.Tento diel bol snáď nekonečný.
Na scéne sa objavil holohlavý bojovník od hlavy po päty v čiernom rúchu. Je to Génius, blysol sa na Izidorovej tvári sebavedomý úsmev a povrazy na okamih povolili.
Po večnej scéne, ktorá Génia zobrazovala zo všetkých možných uhlov zrazu kamera zaostrila na jeho protivníka. Dlhovlasého muža s veľmi vážnou tvárou v žiarivo bielom kimone, iba v páse ho pretínal čierny opasok.
"Netalentovaná pakáž," precedil Génius cez zuby a bohorovne skočil do ringu. "Ty sa chceš porovnávať so mnou?"
Dlhovlasý nehol ani brvou a boj sa začal. Údery lietali z jednej strany na druhú, Izidor sa v kresle mrvil ani čo by sedel na klincoch. Záverečný súboj sa blížil k vyvrcholeniu a povrazy sa sťahovali stále tuhšie.
"Toto je ono," prikyvoval si Izidor a snažil sa predvídať, ako to dopadne.
Znenazdajky Dlhovlasý získal prevahu a zvalil Génia na zem, kde ho pevne schytil pod krkom do zložitej páky. Darmo sebou holohlavý Génius šklbal, zo zovretia sa dostať nedokázal.
"Tak vidíš," víťazoslávne zavrčal Dlhovlasý. "Zatiaľ, čo ty si spal na vavrínoch, ja som po nociach bdel a drel. A pozri, kde si teraz ty a kde ja."
Scénu uťalo a zjavili sa záverečné titulky.
To bola akcia, usmieval sa sám pre seba Izidor. Až mu neviditeľné povrazy stále držali žalúdok v rovnakej páke.
Kurzor znova poletoval okolo tlačidla NEXT, ale Izidor sa nervózne obzeral po izbe. Zrak mu podchvíľou zablúdil na zlaté písmená, jagajúce sa v tom úzkom prúžku svetla.
"Čo som to len..." zdvihol sa zo stoličky a načiahol sa po prázdnom smetnom koši. Bol ho vysypať pred hodinou.
Študent sa zaboril do kresla a sťažka vydýchol. S privretými očami si hlave zas a znova premietal to napätie zo záverečného súboja.
Povrazy sa sťahovali a vavrínový veniec v prítmí potichu visel.
"Áno..." nadýchol sa po dlhom čase Izidor. "Toto som chcel."
Kurzor pristál na veľkom červenom X, a kým sa aplikácia stihla ukončiť, rolety už boli otvorené a Biomedicínska fyzika v praxi ležala tam, kde ešte pred chvíľou stála plechovka Mountain Dew.
Izidor sa narovnal v kresle a otvoril Word.
A povrazy povolili.
