~Just Us~ [JUST WE]

26#

----Hayley Lonely----

Ležala som v posteli celé dve hodiny po večery čisto rozmýšľajúc nad tým čo som zlé spravila. Bolo mi jasné že sa niečo muselo stať. Ale čo? To bola otázka na ktorú si odpovedať sama bolo nemožné.
Keď som začínala veriť v to že sa Sonny dnes predsa len neukáže v mojej izbe, nakoniec sa nesmelo dvere otvorili v nich ako inak nahnevaný Sonny. Jeho dlhé nohy prešli cez prach rovno do kúpeľne.  Po celú dobu ako vchádzal som ho sledovala. To ako drží svoje telo. Jeho chvôzdu. Strapaté vlasy či výraz v tvári. Ničí ma to. Vedieť že som niečo spravila po pri tom vôbec nevedieť čo. Síce má to zaráža ale Sonny je v niektorých veciach horší ako ja, a to je čo povedať. Nakoniec som sa postavila z postele, a bosými nohami prešla až do kúpeľne, v ktorej sa už púšťal prúd horúcej vody vo vani.

Jeho tričko už dávno ležalo na zemi, a mne sa práve kvôli takej maličkosti naskytol pohľad na jeho telo. Zhlboka som sa nadýchla a zahanbene očami padla na dlážku, na ktorej už rosa z horúcej vody padala na zem, čím ju robila vlhkou. Síce mi to ničilo všetko ego ktoré som v sebe mala no opýtať som sa musela ,, Spravila som niečo zlé?" Začala som zo zlomeným hlasom, ktorý sa trasol od toho ako som sa bála. ,, Hanbíš sa za mňa?" Odsekol mi odpoveď skritu v otázke.  Opýtal sa ma skutočne nezmyselnú otázku. Milovala som ho viac ako milovať vôbec dokážem. Pre tento krát som sa strany vymenili, a práve dnes som to bola ja ktorá sa nahnevala. Zdvihla som svoj pohľad  presne do jeho očí, ktoré už viac nevyzerali nahnevane. Pozerala som sa naň s dominantným pohľadom ktorým som si ho chcela ako keby podmaniť.  ,,Nie!" Odvŕkla som, takmer vykríkla toto chabé jedno slovko. ,,Ako si to vôbec môžeš myslieť?" Dodala som. Mala som chuť ho za takú myšlienku udrieť. No to hovoril zo mňa len hnev ktorý bol len pretvárka mojej lásky a strachu.  V skutočnosti som sa mu chcela hodiť okolo krku, vášnivo ho pobozkať.  On pokrčil ramenami. ,, Vyzerá to tak" povedal hľadiac si svojej klamnej pravdy. Ja som nad ním pokrútila hlavou, a končekmi prstov sa dotkla jeho pokožky na ruke. ,, nehanbím sa za teba" zopakovala som odvážne a pravdaže pravdivo. Jeho to konečne zlomilo. Jeden krok podišiel bližšie k môjmu telu a oprel o moje čelo hlavu. Po chvíli mi naň zas venoval jemný bozk ktorý má ukľudnil. ,,Dobre"

Keď ma jeho ruky pritiahli  bližšie do objatia ktoré mi tak celý deň chýbalo, a ja som konečne cítila jeho silnú kolísku prerážajúc mi dych moje pery zvlneli do úprimného úsmevu. V zápätí som sa od neho  hlavou však odtiahla, a pritiahla si jeho hlavu bližšie k tej svojej. Jeho pery som následne pritlačila na tie moje popraskané od toľkého hryzania. Potrebovala som vedieť že sa na mňa už viac nehnevá. Potrebovala som ho cítiť oveľa intenzívnejšie.

Jeho ruky sa mi z ramien presunuli na boky ktoré mi pevne zovrel. Naše pery sa odliepali oveľa častejšie ako pri obyčajnom bozku. Zrazu prestal pri tej všetkej vášni ktorá medzi nami kolovala, a len rýchlo zastavil tečúcu vodu vo vani. Potom sa už nestačil ani len nadýchnuť.  Hneď ma jeho pevné ruky nazdvihli a hodili ľahko na posteľ. Ako keby som nevážila nič. Svoje nohy som obmotala v lehu okolo jeho pásu, a moje ruky taktiež vošli do jeho hustých kučeravých vlasov z ktorých som nemala v plánu ich tak skoro vytiahnuť. Bol to pocit voľnosti. Nič som totiž to robiť nemusela. Všetko robil iba on.

___

Ladne som stláčala klávesy piana v mojej izbe. Bolo síce len šesť hodín ráno no cítila som sa dobre. Nová a tak čistá. Nedávala som ohľad na to či niekoho zobudím mojím hraním. Každopádne. Mala som pocit že naopak oni zobudili mňa. Do izby mi totiž to vtrhla rozospatá Zoe, ktorá si toto ráno na ústa pozor nedávala. Vynadala mi. A taktiež zobudila zo snívania o kľudnom ráne. Sonny v izbe už dávno nebol. Mrzelo ma to. Hlavne po tom čo sme včera zažili. Dnes som sa chcela zobúdzať pri hrejivom tele. Na miesto toho som dostala prázdne miesto vedľa mňa. A navyše mi bola zima.

Keď Zoe odišla z mojej izby, rýchlo som na seba hodila krémové obtiahnuté tričko s krátkym rukávom, a červeno biele kárované "tepláky". Prečesala som svoje strapaté vlasy. Kvôli hustému predýchanému vzduchu som musela otvoriť okno, aby sa sem dalo vôbec dýchať. Keď som konečne vyšla z izby von, narazila som do vysokej postavy ktorej ruka skončila na mojom zápästí. Zdvihla som hlavu hore a zapozeral sa do jeho krásnych hnedých očí. Žiarili šťastím. Bez váhania ma pevne objal .

----Zoe Strong----

Celú noc som nespala a ráno som zas skoro stávala, a to čisto len kvôli dvom osobám ktoré očividne zabudli, že nás v dome je oveľa viac ako len oni dvaja. Kvôli tenkým stenám sa všetko rýchlo prenášalo z izby do izby.  Okrem všetkého, náš dom bol oveľa menší ako ten ich. Stačilo by si len zabávať čisto pre seba, pretože si sa len omylom porezal či pichol na ihle, a už by o tom vedel celučičký dom. Kvôli nedostatku spánku som bola ešte aj podráždená. Keď som vošla do Hay izby, vlastne si nič z toho nepamätám. Len viem to že som tam bola a ona prestala z jej hraním o vtipných šiestich hodinách ráno. Človek by si chcel dožiť aspoň dve hodiny spánku aby mohol fungovať v ťažkom dni.