SIF
Bola to ilúzia! Nie, Loki, ty už tiež!?
Obzrela som sa a za mnou stál-prekvapivo-Loki.
,,Kde je Lorelaj!?" spýtala som sa ostro.
,,Tam kde má byť." uškrnul sa a zaútočil kopiou. Chcela som sa ohnať mečom no bola to ďalšia ilúzia.
Toto je nevýhoda, on mi ublíži no ja jeho nemôžem ani škrabnúť.
Takto som sa oháňaha hodnú chvíľu keď mi došlo že to nemá význam. No čo som mala robiť keď ma chce za každú cenu zabiť?
Rýchlo som začala rozmýšľať čo robiť.
Musím zistiť kde je pravý Loki.
Napadlo mi.
Obzrela som sa okolo seba a predomnou sa objavil Loki. Už som sa potešila že som ho našla keď mi došlo že je iba ďalšia ilúzia.
Otočila som hlavou, za mnou bol tiež. Otočila som sa akoby som sa išla schladiť do jazierka a o dve sekundy som sa zatočila a obe ilúzie zničila.
Chcela som sa opäť poobzerať kde je Loki, no než som sa otočila niečo mi prebehlo popod nohy a zhodilo ma na zem. Bola to čierna mačka. Na povery neverím takže mi to, že bola čierna nevadilo, no mačka vzápätí zmizla. Ďalšia ilúzia. Úplne som zabudla na to že Loki si dokáže vyilúziovať úplne všetko!
Chcela som sa postaviť ale Loki ma pritlačil tupou stranou kopie k zemi. Vzápätí ju obratne otočil a ja som vrhla pohľad do jeho nemilosrdných očí. Nevadilo mu, že ma pripraví o život. V jeho očiach sa iba odrážal jeden pocit. Túžba splniť príkaz a ten príkaz zjavne znel: zabi každého kto sa ti pripletie do cesty.
Otočila som hlavu a uvidela som Thóra ako niečo robí vo vode. Nechápala som čo tam stvára. Vyzeral akoby dostal kŕč a pri tom sa snažil chytiť morského úhora ktorý v sladkovodnom jazierku logicky aj nelogicky byť nemohol.
Odvrátila som pohľad od topiaceho sa Thóra a venovala pozornosť kopií ktorú na mňa Loki namieril a ja som už po tretí krát za tento deň čakala na smrť.
Namiesto toho aby sa mi zabodla kopia do srdca sa však stalo niečo čo by ma vôbec nenapadlo.
Za Lokim začalo niečo šušťať. Loki videl môj nechápavý výraz lebo sa chcel zjavne otočiť a prezrieť terén no skôr než to stihol urobiť sa nad neho zodvihol akýsi kameň a vzápätí dopadol na Lokiho hlavu.
Aby som to zhrnula: zo zeme sa zodvihol sa kameň a ovalil Lokiho. Au. Chudák.
Nevedela som kto to urobil ale bola som mu vďačná. Bolestivo som sa postavila a otočila sa že idem pomôcť Rosalind lebo sa momentálne snažila dostať na breh. No skôr než som vyrazila som za sebou začula akési šuchotanie. Otočila som sa ku kríkom a podišla bližšie. Šuchotanie ustálo a to bola chyba. Inštinktívne som vystrelila rukou a schmatla to. Bola to Lorelaj, presnejšie jej ruka ktorá zdvíhala meč pripravená odstrániť komplikácie v podobe mňa.
Chytila som ju pevnejšie a prehodila cez seba. Capla na zem prekne strmhlav. Zjojkla. Nečakala som na nič. Vytiahla som obojok alebo náhrdelník, neviem ako tomu hovoriť a nasadila som jej to na krk.
Vtom sa to začalo zväčšovať až to zakrylo celú Lorelajinu tvár. Nemohla som tomu uveriť. Dokázala som to! Konečne som si vydýchla. Pomaly som si sadla na zem a na chvíľu zatvorila oči aby som sa presvedčila či sme naozaj vyhrali alebo na mňa stále Loki miery žezlom a pozerá sa na mňa prenikavými, záhadnými očami ktoré niečo skrývajú.
ROSALIND
Snažila som sa dostať von z vody. Voda bola naozaj studená. Asi som práve zistila ako sa cíti kocka ľadu v mraziaku. Och, ako ju ľutujem!
Už som vôbec nevládala a mala som pocit že klesnem na dno jazierka ako kameň.
No keď ma už sily začínali opúšťať uvidela som breh a ten mi dodal novú dávku nádeje. Chcela som sa vyšvihnúť von no moje zmrznuté ruky mi to nechceli dovoliť.
V tom som zacítila silné ruky ako ma vyťahujú z vody. Keď som zistila že je to Thór tak som sa vytrhla a rozbehla sa preč.
,,Rosalind! Stoj!" zakričal za mnou.
Ani kričať nemusel, zastala som od únavy. Musela som si sadnúť lebo som už vôbec nevládala.
,,Si v poriadku?" spýtal sa a došiel ku mne.
Nechápala som. Pred desiatimi sekundami ma chcel zabiť. Chytil ma za ruku no ja som sa vytrhla a urobila niečo čo vyzero niečo ako pokus o vzlietnutie.
Ubehla som takto dva metre keď som uvidela na opačnej strane jazierka Sif ktorá sedela na zemi so zatvorenými očami a s úprimnou radosťou na tvári.
Vedľa nej rezignovane sedela Lorelaj s nejakým náhubkom a za nimi ležal Loki. Je mŕtvy? Prebleslo mi mysľou. To snáď nie!
Pozrela som sa na Sif. Usmiala sa na mňa. Takže my sme to zvládli! Na tvári sa mi objavil široký úsmev.
Chcela som sa otočiť a niečo povedať Thórovi ktorý na nás vrhla nechápavé výrazy no skôr než som stihla niečo povedať tak zem podomnou zapraskala a ja som opäť zacítila ten nepríjemný pocit ľadovej vody.
Thór ku mne pribehol a ja som sa iba usmiala.
,,Nejdeš si so mnou zaplávať? Vodička je príjemná." povedala som ironicky.
,,Čo to? Ako? Prečo sme tu?" hodil pohľadom po našich zničených druhoch plus ženskú prostredníctvom nej ma skoro zabil môj priateľ alias brat. ,,Prečo Loki leží na zemi? Čo to má Lorelaj na hlave? Prečo vyzerá Sif akoby ju prešiel parný valec a prečo sa prosím ťa ty," pozrel sa na mňa. ,,kúpeš teraz v tej ľadovej vode!?"
,,Nieje to dobrovoľné kúpanie." podotkla som.
Načiahla som ruku aby ma vytiahol. Podal mi tú svoju, no ja som rýchlo potiahla a skončil vo vode aj on.
Začala som sa smiať a on keď sa vynoril tak urobil to isté. Ja som sa síce usmievala ako slniečko na hnoji no Loki a Lorelaj tak nevizerali. Loki si práve sadal a šúchl si hlavu.
,,Čo to-?" chcel sa opýtať keď nás uvidel. ,,Thór čo sa stalo!?"
,,Prečo sa pýtaš mňa?" nechápal Thór.
,,Lebo ty si ma sem zaviedol!" odpovedal Loki.
,,Ja? Ja si nič ale nepamätám?"
Loki na nás vrhol nechápavý pohľad a potom ho upriamil na Sif.
,,Si v pohode?" povedal keď zazrel jej zranenie.
,,Áno. Áno, to nič nieje." povedala rozpačito.
Nastalo ticho. Všetci sme boli unavený a každý si užíval chvíľu pokoja a úplného ticha.
Mala som chuť skákať a tešiť sa, veď sme predsa zachránili celí Ázgard!
Tak oslavovať nemusí iba Rosalind s ostatnými ale aj my že tu máme koniec tohto nekonečného boja. Pôvodne bol boj zahrnutý v jednej kapitole no zistila som že je to trochu málo a keď som sa rozpísala nemohla som sa zastaviť. Dúfam že ste si to užili. ;) Dobrú noc. ❤️
VOCÊ ESTÁ LENDO
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfic,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
