Ukázalo sa, že matka vbehla do mojej izby preto, lebo jeden malý chlapec v jej prvej triede na základnej škole zjedol žabu. A pokračovala o tom, ako je únavné a frustrujúce byť učiteľom, a že by som si mala vážiť svojich učiteľov, pretože pre mňa pracujú veľmi tvrdo.
Bola som viac zaujatá tým, že som znova skoro pobozkala mŕtveho chlapca. Mŕtveho chlapca, ktorému by som mala pomáhať nájsť jeho vraha. Mŕtveho chlapca, ktorí bol zabitý niekým, s kým chodím do školy, alebo niekým iným v tomto prekliatom meste.Prikývla som matke, keď sa aj naďalej chvastala o Petrovi, chlapcovi, ktorý zjedol žabu. Zrejme ju nezjedol, len ju na niekoľko sekúnd držal v ústach, než sa rozhodol, že žaby nechutia tak skvelo.
"Takže ju vypľul na zem a asi desať dievčat vykríklo, "povedala. "Čudujem sa, že tá žaba to vôbec prežila. Ten malý obojživelník bol naozajstný bojovník. "
"Jasné." Cez rameno som sa pozrela z okna.
"Niečo nie je v poriadku? Vyzeráš trochu roztržito. "
Pred dvoma dňami ma pobozkal mŕtvy chlapec!
"Nie," povedala som a rýchlo sa na ňu znova otočila. "Som v pohode."
Mračiac sa vstala a prešla ku mne. Pritisla svoju dlaň k môjmu čelu.
"Si naozaj studená," dumala, vraštiac svoje obočie.
Skoro ma pobozkal mŕtvy chlapec, tesne predtým, než si sem prišla!
"Stála som pred chladničku rozhodujúc sa, čo jesť," ľahko som zaklamala. Vie, že to robievam, keď som nerozhodná pri ľahkom jedle.
"Aha." Svoju ruku dá preč. "Matky znepokojuje všetko." Pobozká ma na tvár. "Idem urobiť večeru."
Prikývla som a ona odišla z mojej izby, ako vždy za sebou zabudla zavrieť dvere.
Zasupela som a šla ich zatvoriť.
Začala som premýšľať o tom, čo som započula dnes ráno v knižnici. Kto Maxa ohrozoval? Čo jeho otec robí? Prečo to znelo tak nebezpečne?
Zamračila som sa, uvedomila som si, že nepoznám Maxové priezvisko, takže som si ho nemohla vygoogliť. Taktiež nepoznám meno jeho otca, čiže je to nanič.
Ale poznám Harryho priezvisko.Vzala som laptop zo svojho stola a posadila sa na posteľ, zapínajúc ho a čakajúc, až sa spustí.
Rýchlo som otvorila Google, keď sa laptop spustil.Harry Styles, napísala som do vyhľadávacieho riadka.
Krátko na to, vyskočili výsledky vyhľadávania.
Prvý odkaz vyzeral byť na starú Harryho facebookovú stránku. Nevediac presne, čo očakávať, som na to klikla.
Na jeho profilovej fotke bol on s pažami okolo Avi, ktorá mala spokojný úškrn na jej červených perách. Jeho tvár bola uvoľnená s jednoduchým úsmevom a jamkami. Vyzerali, ako by boli oblečení na nejakú formálnu udalosť, Harry v čiernej košeli a nohaviciach a Ava v krátky červených šatách.
Jeho posledný status bol aktualizovaný 7. júna 2013. Deň predtým, než zomrel.
Príspevok bol odpoveďou na príspevok niekoho iného v ten istý deň.
Max Williams: Teším sa na party kamoš!!
Harry Styles: Nemôžem sa dočkať. Bude to husté!
Takže siedmeho júna bola party. Mohlo sa tam niečo stať, čo viedol k Harryho smrti ôsmeho?
Klikla som na Maxov profil.
Na profilovej fotke bol on s príjemným úsmevom. Williams, to je jeho priezvisko. V mysli som si poznačila poznámku, aby som ho neskôr vygooglila a pokúsila sa niečo zistiť o jeho otcovi.
Ak je tu niečo, v čom som dobrá, tak je to stopovanie na internete.
Prezerala som Maxové nedávne príspevky, ktoré boli väčšinou sťažnosti na školu alebo fotky Natea, Adama, Jenny a zvyšku skupiny. Jeho profil vyzerá ako každého iného stredoškoláka.
Prešla som k jeho príspevkom z júna.
Jeho posledný status v júny bol príspevok Harrymu. Po tom, už žiadny príspevok nenapísal, až v polovici augusta.
Zvláštne.
ESTÁS LEYENDO
Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!
FanficTragický ľúbostný príbeh o smutnom dievčati a mŕtvom chlapcovi, ktorí musia spolupracovať, aby našli jeho vraha uprostred zlomeného srdca, tajomstva a dozvedenia sa, že možno smrť nie je koniec. Author: seasidestyles Translate: Vanesa