Irresistible - Dokonalí

Kapitola šestnásť - 'Iba pár týždňov'

Prevrátila som sa na posteli, takže som teraz hľadela do očí Vans, ktorá  stále niečo mlela. Áno, počúvala som ju, ale teraz mi proste myšlienky padli inde.

Premýšľala som o tom, čo sa stalo minule u Harryho. Bolo fajn pomyslieť, že už to boli dva týždne, čo som u neho nebola, pretože som sa mohla sústrediť na skúšky, ktoré mi práve budú končiť na druhý deň. Dvojtýždňové skúškové obdobie bude za mnou... A ja som mala ku podivu excelentné známky. Dokonca som ani nevedela ako, ale biológiu som urobila na B, to je u mňa zatiaľ najlepšia známka, ktorú som z nej mala. Vans sa ma pýtala, ako som to do prdele zvládla.

Premýšľala som, že jej poviem: To vieš, kamarát mafián je doktor, teda nie je doštudovaný, lebo mal nejaké opletačky a vyhodili ho z univerzity, ale dopadlo to dobre, pretože teraz pracuje pre svojho najlepšieho kamaráta, môjho (ne)frajera, Harryho, a jedného dňa si povedal, že ma naučí biolu, keď som sa posťažovala, to bolo hneď predtým, ako som zabila dajakého skurveného týpka, čo ma chcel zabiť.

Srdce mi vynechalo úder, keď som si spomenula na toho muža. Doteraz som sa pri tom nezastavovala. Do očí sa mi chceli naliať slzy, ale ja som ich potlačila. To som nemohla teraz urobiť, fakt nie.

Ako som nad tým premýšľala, chcela som, aby Vans o mne všetko vedela, potrebovala som niekomu povedať o tom, čo sa to v poslednom čase dialo, prečo mi každý deň (trikrát denne, podotýkam: ráno, na obed a večer) volal niekto, ktorého som opisovala ako kreténa, lebo aj bol, a prečo som sa vždy večer pozerala von z okna a sledovala čierne autá, ktoré ma strážili pred internátom. Vždy som sa uistila, kto ma príde čakať a ako auto bude vypadať... aby to nedopadlo ako minule a nemyslela si, že to sú Harryho muži, ale bude to niekto iný, nejaký zasraníparchanti, čo ma budú chcieť zabiť.

Znova som si spomenula na toho muža. Ako by reagovala Vanessa, keby vedela, že som niekoho zabila?

„Una? Počúvaš ma?“ zakričala mi Vans do ucha a ja som si uvedomila že stojí pri mne, ruky v bok a s hrozivým výrazom. „Ja ti teraz niečo hovorím, tak ma prosím vnímaj!“ povedala a ja som sa ospravedlňujúco usmiala.

„Prepáč, hovor.“

Povzdychla si a sadla si vedľa mňa, teda, sadla... Skočila na posteľ a skoro ma rozpučila. „Vravím ti, že ma rodičia zabijú, som rada, že som nejako prešla.“ To je pravda. Vanessa bola inteligentná, to hej. Bola som presvedčená, že by možno dokázala skonštruovať bombu, ale nejako sa nikdy nevedela naučiť to, čo mala: alebo dostala trému, alebo niečo iné. Proste to vždy domrvila a dostala zlú známku a každý z jej rodiny ju išiel zahlušiť.

„To máš recht,“ smútočne som povedala. „Ani som si neuvedomila, že sa tak blížime k dňu, keď skonáš. Máš už iba pár dní a potom ťa rodičia zabijú. Prídem na pohreb, neboj,“ povedala som. Napol som to myslela s humorom a napol smrteľne vážne.

„Pár dní?“ Zasmiala sa sucho. „Zajtra po skúške sa idem zbaliť a na dva týždne idem cez prázdniny domov.“ Povedala. „Vrátim sa asi iba na posledný týždeň prázdnin! Chcela som usporiadať večierok, keďže sa končia skúšky...! A oni mi toto spravia lebo: ‚Sme zvedaví, ako sa ti darí v škole‘! Veľmi dobre to vedia! Veď volali Whiteovej aby vedeli, ako som to zmrvila.... Už teraz som mŕtva.“

„Neboj, keď prídeš, zájdeme aspoň do klubu, vzkriesim tvoju dušu.“ Žmurkla som na ňu.

„Vzkriesiť dušu, keď moje telo bude vypadať ako po druhej svetovej? To bude naozaj ťažká práca,“ odfúkla si. „A čo ty mieniš robiť?“ Opýtala sa ma.

Pravdupovediac mi Harry povedal, že ma ukradne aspoň na týždeň a bude ma, ako on povedal, cvičiť. To bolo po tom, ako sa Ryan zľutoval a prišiel ma pozrieť na internát, keď tu nebola Vans (ani ma neprekvapilo, že prišiel vtedy, keďže vie kedy a s kým sa nachádzam v izbe) a povedal mi, že Harry chce, aby som sa naučila trošku sebaobrany. A takisto chcel, aby som bola v bezpečí, že vraj. To povedal Ryan, ale nemyslela som si, že to povedal Harry, len Ryan bol príliš milý, a tak povedal aj to, čo nebola celkom pravda. On ma raz zabije.....