Dievča menom Lara žije obyčajný život ako všetci ostatní. No ten sa zmení v jedinom okamihu.
Najbližšou osobou je jej babička, s ktorou má krásny vzťah. Vždy, keď má problém, môže sa na ňu spoľahnúť. Jedného dňa Larina sestra Lisa oznámi nezvyčajnú...
Po večeri som chcela ísť do izby, ale v tom má zastavila Lisa.
,, Hej,Lara?"
,, Chceš mi povedať aká bola výborná večera?"
,, Dneska si celkom vtipná, ale o večeri nechcem hovoriť."
,, To to by si nemala hovoriť mamina večera si zaslúži reč."
,, Mamina večera bola výborná, len som ti chcela povedať že zajtra stávame o 8:00.
,, Fajn, prečo tak skoro?"
,, Musím si potom ešte niečo vybaviť. Dobrú noc."
,, Dobrú."
Obydve sme sa na chodbe rozdelili. Vošla som do izby a zalahla som do postele.
Ráno:
,, To to nemyslíš vážne! Ja ťa asi prefackam!"
,, Čo, to je už toľko hodín?"
,, Že sa aj pýtaš vstávaj!!!"
Bolo vidno že je Lisa nazurena že som si nenatstavila budík. Čo už nehody sa stávajú.
,, Dobre, kľud, veď to stíhame. Idem do kúpeľne a môžme ísť."
,, Dobre, ale ponáhľaj sa, nezabudni že musím dnes ešte niečo vybaviť keď prídeme.
Po chvíli:
,, Už som hotová!" Zakričala som Lise.
,, Konečne!"
Odišli sme z domu, a sadli sme si do auta. Sledovala som celý čas cestu, a pritom spomínala na more. Zrazu ma vyrušil Lisin hlas: ,, Už sme tu."
Vystúpila som, zbadala som krásny obchod so šatami. Vošli sme do vnútra, a začala som hľadať ktoré šaty by mohli byť pravé. Stále nič, je ťažké si vybrať šaty, keď všetky sú pekné.
,, Lara, poď sem!"
,, Áno, Lisa?"
,, Nechceš takéto fialové alebo tmavomodré?"
,, Tie tmavomodré sú nádherné."
Krásne tmavomodré, trblietavé šaty. Okamžite som ich išla vyskúšať neboli ani malé ani veľké boli akurát a ja som bola spokojná, kúpili sme ich. Ako sme odišli z obchodu Lisa zastala a povedala mi: ,, Ešte topánky, úplne som nato zabudla."
,, Takže nákup sa neskončil?"
,, Samozrejme že nie, čo chceš ísť bosá?"
Takže ďalšia zastávka obchod s topánkami. O pár minút sme boli v inom. Tento krát výber nebol ťažký. Hľadala som tmavomodré lodičky.
,, Mám to." Vykríkla som.
,, Topánky?"
,, Nie šaty."
,, Pri tebe nikto nevie."
Lodičky som si nasadila na nohu. Boli akurát ako šaty. Už ostávalo ich len kúpiť. Z obchodu sme odišli s úsmevom, nasadli do auta, a frčíme na cestu domov.
,, Už vieš aký budeš mať na svadbe účes?" Spýtala sa Lisa.
,, Ešte neviem, popremýšľam nad tým, a čo ty? Veď si hlavný diamant."
,, Nooo, už mám niečo. Ak hľadáš odpoveď tak tu nájdeš na svadbe."
,, Takže mi ani neukážeš účes?"
,, Nečakaj že ti to ukážem, buď trpezlivá."
,, Ja nie som tvoj budúci manžel, mne to môžeš ukázať."
,, Manžel nie,ale zvedavá sestra, a preto ti to ukážem až doma."
,, Áno !!" Nadšene som vykríkla.
,, Až doma!" Zvýraznila.
Ani sa nezdalo a cesta ubehla ako voda. Doma sa všetci rozbehli zo zvedavými očami.
,, Ukáž nám najkrajšie šaty." Nadšene povedal dedko.
,, Jasne, ukážem."
,, Sú nádherné." Odpovedali všetci. Zatiaľ čo si prezerali šaty Lisa má zavolala.
,, No čo hovoríš, ako neveste bude sa mi hodiť?"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
