ROSALIND
Pomaly som rozlepila oči. Ocitla som sa v šedej miestnosti. Cez malé okienko sa ku mne dralo malé a zúfalé svetlo. Keby som chcela tak by som mohla vystrieť ruky a dotknúť stien. No nemohla som. Bola som oviazaná popruhmi.
Pomaly mi to začalo dochádzať. Takto isto vyzerala komora v ktorej som ,dostala‘ tie schopnosti!
Premkla ma hrôza.
Začala som sa mikať no popruhy nevyzerali na to že sa im chce povoliť. Opantala ma panika. Čo teraz!?
,,Bude to bolieť.“ povedal jeden Kree s hrozyvým úškrnom ktorý stál naproti mne.
Nechápala som. Čo sa to deje!?
Odrazu som bola na plese. Už ma nedržali popruhy ale pevné ruky. Zmätene som otáčala hlavu. Pozrela som sa vyžšie a uvidela Thórovu tvár.
Pozrela som sa za seba. Stála tam Lorelaj. Zamrazilo ma. Teraz keď som ju videla, nebolo mi to vôbec príjemné.
Opäť som sa záhadne premiestnila ale teraz som stála na akejsi skale s dýkou pri srdci. Oproti mne stál Thór a snažil sa zabiť Sif. Na tento pohľad som veľmi chcela zabudnúť! No nedalo sa. Stále sa vracal.
Ocitla som sa na tribúne. Sedela som tam a oproti mne bežal Haldor.
Teraz sa to zrýchlilo. Už stál predomnou Loki, už som bola v altánku a rozprávala sa s ním.
A odrazu už nebolo nič. Temnota a záblesk svetla. Otočila som sa aby som uvidela z kadiaľ pochádza. Bol to akýsi portál. Okolo mňa bola tma preto som doň vstúpila.
Zmätene som sa pozerala kde to som. Boli tu akési skali a ruiny. Pohľad mi skĺzol na akúsi osobu sediacu na zemi. Mala dlhé hnedé vlasy a hlboké hnedé oči.
Nechápala som kto to je. Bola to žena, skôr dievča. Zo srdca jej vyčnieval meč. Celá bola v mláke krvy. Tvár mala opuchnutú a zničenú.
Priskočila som ku nej a chytila som ju za ruku.
,,Mne už nepomôžeš.“ zašepkala a otočila hlavu preč odomňa. Aj keď som ju nepoznala bolo mi jej ľúto. Nechcela som aby zomrela. Každý život je veľmi dôležitý a treba ho chrániť. Chcela som jej nejak pomôcť, no nevedela som ako.
Ešte som vtedy nerozumela kto to je, ani čo sa stalo ale keby som to vtedy vedela, zachovala by som sa inak...
Začula som spev vtákov. Ale nejaký iný. Pravdivejší.
Pomaly som otvorila oči. Bol to sen. Vydýchla som si. Musela som si všetko v hlave usporiadať.
Takže to boli moje vzpomieky, muselo to moje podvedomie nejako skonštruovať no čo tá posledná vec? To nebola vspomienka. Alebo ak áno, tak si ju nepamätám.
,To nemôžeš vedieť.'
Ozval sa ten hlas. Keď som ho začula mala som chuť otrieaskať si hlavu o stôl. Nahneval ma. To kôli nemu som musela zniesť tú hroznú bolesť a kôli nemu sa mi snívali také divoké sny a aj tak nechce zdrhnúť.
Musím sa ho zbaviť! Rozhodla som sa a chcela zakričať na Lokiho no jeho nikde nebolo.
Ako sa mám z tadiaľto teda dostať!? Nezostalo mi nič iné ako zostať sedieť a čakať.
LOKI
,,Ako to pokračuje?“ opýtal sa ma.
,,Nijak.“ odpovedal som proste. ,,Neposlali ste tú osobu ktorá mi mala pomôcť.“
,,Poslal.“ odpovedal a na tvári sa mu zjavili vrásky hnevu.
Nechápavo som pokrútil hlavou.
,,Lorelaj.“ vyslovil jej meno.
Teraz som z toho mal ešte väčší zmätok.
,,Prečo ma teda ovládla?“ nahneval som sa.
,,Nebol som si istý tým, že si na našej strane.“ povedal a prebodol ma pohľadom.
,,Ja mám vo vás plnú dôveru! Robím všetko čo mi nariadite a vy mi stále neveríte!?“ hneval som sa. ,,Radšej veríte nejakej neznámej žene!?“
Veľmi ma to hnevalo. Toľko klamstiev, toľko intríg, toľko úsilia pre nič!?
,,Len sa mi tu nerozkrikuj.“ zavrčal. ,,Vieš čo sa stane.“
Sklonil som hlavu, zaťal päste a musel som si zahryznúť do jazyka aby som mu na to niečo nepovedal.
,,Vidím že potrebujeme radikálnejší krok.“ začal. ,,Ale rozmýšľam či ti o ňom vôbec povedať.“ zamyslel sa. ,,Vieš, odkedy mi robíš políčka,“ pri tejto vete som ho mal chuť zraziť k zemi a zdrať z kože. Poslíček!?
,,tak sa nám nič nedarí. Žiaden projekt nebol úspešný. Nemohol by byť problém v niekom inom?“ opýtal sa ma podozrivo.
,,Nie.“ nedal som sa. ,,Stratil som kôli tomu všetko.“ Zatiaľ som päste až mi zbeleli hánky. ,,A bolo to nazmar!?“
,,Len si tu nevylievaj srdiečko. Môžeš si za to sám a pokiaľ to nevíde,“ hrozivo sa usmial ,,vieš čo ťa čaká.“
Na prázdno som preglgol. Stále som si však hovoril že to na sebe nesmiem dať zdať. Veď som predsa Loki! Dokážem veľké veci! A mám sa báť takéhoto mamľasa!?
,,Lenže ono to víde.“ odpovedal som mrazivo.
,,A to dievča.“ pokračoval. ,,Pokiaľ ovládne okolité molekuly,“ odmlčal sa ,,ty za to zaplatíš.“
,,Je slabá. Roztrhá ju to na kusi. O to sa nemusíme báť.“ povedal som bez štipky súcitu a vďaka tomu som ho presvedčil.
,,Postaraj sa o to aby sa jej to nepodarilo.“ povedal prosto.
Super! Ďalšia nezmyselná úloha!
Pomyslel som si.
,,Mimo to, niekto sa dnes pokúsil z nej energiu dostať.“ Povedal nahnevane.
,,To je nemožné.“ povedal som akoby to bola samozrejmosť.
,,Ale aj tak sa o to pokúsil.“
,,Aká je teda moja ďalšia úloha?“ opýtal som sa netrpezlivo. Vedel som že sa Rosalind za chvíľu zobudí a nechcel som nič riskovať.
,,Musíme sa dostať na Ásgard.“ povedal.
,,Vojsko ešte nieje pripravené.“ oponoval som.
,,Ani zďaleka.“ Prisvedčil. ,,Potrebujeme uhlík.“ odôvodnil. ,,A počul som že vaša planéta ho má momentálne zásoby.“
,,O tom veľa neviem, ale Rosalind niečo také dokázala.“
Upriamil na mňa pohľad.
,,Dokáže ovládať okolité molekuly, dokonca meniť ich štruktúru a ty mi hovoríš že vytvára hmotu ktorá naša planéta nemá!?“ neveril mi. ,,Musí to vytvárať z ďalšieho uhlíka.“
,,Nie. Vytvára ho z ničoho.“ stál som si za svojím no neskôr som to oľutoval.
,,Musíš ju ihneď zabiť!“ zakričal nahnevane no v jeho hlase bolo počuť zúfalstvo.
Vítam vás pri novej kapitole. Dnes som dostala chuť na písanie a vďaka tomu tu máme ďalšiu kapitolu. Dúfam že ste si ju užili. Kto si myslíte že je dievča ktoré videla Rosalind? Kto je záhadná osoba ktorá sa zhovára s Lokim? Prečo chce aby zabil Rosalind? Píšte do komentov a ďakujem za všetky voity. Prajem dobrú noc.❤️❤️❤️
YOU ARE READING
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfiction,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
