Be a Vampire

✟Kapitola 16✟

Vyhľadala som Maxima. Pravdepodobne ho už nikdy neuvidím, preto to musím urobiť. Bez ohľadu na dôsledky. Poslednýkrát v mojom mizernom živote.
Stretli sme sa u neho. Vlastne tam, kde dočasne býva a to v hoteli. Nebol to luxus, no nato, čo som sa chystala urobiť, úplne stačil.
,,Pozri, ja viem, že ma skoro vôbec nepoznáš, ale niečo cítiš nie?"
Keď mi otvoril dvere, vyhŕkla som to naňho v neuveriteľne bleskového rýchlosti.
,,Kat, čo to ma znamenať?"
,,Len som to chcela vedieť."
Nie je to veľmi známe, ale niektoré z upírskych rodín môžu vojsť ľuďom do mysli. Ovládala to iba rodina Edwardovcov a nejakým zázrakom to viem aj ja. Musím vedieť pravý dôvod, prečo tu Maxim je. Keď som ho vtedy pri východe slnka tak nejak vlastne odkopla, videla som, aký bol zranený. Iba tak by za mnou neprišiel žiadať o pomoc.
Dotkla som sa ho zľahka na tvár.
Videla som to. On ma naozaj stále miluje. Iba je to v ňom ukryté. V jeho podvedomí. Nie som v tom až taká zručná, takže som až do jeho podvedomia ísť nechcela. Potrebovala som vedieť niečo iné. Áno! Som tu, v jeho vedomí. Pátrala som a našla spomienku po tom, čo som odišla. Rozpráva sa s Niou. Tá mu vysvetľuje spôsob, ako mu priviesť späť spomienky. Naozaj hovoril pravdu. On...on len chcel späť svoj život.
Čo som si myslela? Že ma chcel späť? Že prišiel kvôli mne?
,,Tak mi prosím odpovedz. Cítiš ku mne niečo?"
Pobozkal ma. Myslela som, že to bude len bozk a potom sa budeme rozprávať čo cítime, no on neprestával. Bozkával ma tak vášnivo, že sa mi nakoniec asi splní to moje prinie. Poslednýkrát sa milovať s moun amour.
Vyzliekal ma tak búrlivo, až som nevedela, či je to skutočne on. Bolo to ako v siedmom nebi. Ako keď upír pije krv a nevie sa jej nabažiť. Chcel stále viac a viac. Vyzliekli sme sa do naha a naše oblečenie bolo pohodené na zemi.
Už už sme skoro začali s naplňovaním našej túžby, keď ma zrazu Maxim prestal bozkávať. Pozrel sa mi do očí. Mal pochybnosti? Nechcel so mnou spraviť niečo, po čom sme obaja túžili?
,,Kat, miluješ ma? Myslím, či ma naozaj miluješ teraz a tu, alebo si len chceš spomínať aké to bolo s Williamom?"
Tá otázka ma zaskočila. Vlastne som sama nevedela, čo cítim. Bolo príjemné spomínať si na Williama a znova to s ním prežívať, no skvelé bolo aj byť s Maximom. Akoby som ich oboch spojila v jedno a využívala ich, ibaže som zabudla, že sú úplne rozdielny. William bol verný, jednoducho presne môj vysnívaný muž. Maxim je nespútaný, prispôsobil sa prostediu aké pozná, a teraz je z neho muž, aký ma priťahuje viac než kedysi William.
,,Maxim, nikdy nezabudnem, že si bol William, muž, ktorého som kedysi milovala, no teraz si Maxim, muž ktorého milujem viac než svoj život. Ja bez teba nechcem žiť."
,,Tiež ťa milujem, nikdy nedovolím, aby sa ti niečo stalo."
Začali sme sa znova bozkávať, pričom sme sa dotýkali telami. Začali sme sa spoločne chýbať. Kiežby táto chvíľa bola navždy, pretože len teraz som cítila tu lásku, ktorá bola medzi nami. Bolo to ako vo sne. Presne také, aké som vždy chcela, aby to bolo. Len láska a my.
Bohužiaľ všetko sa raz skončí.
,,Prosím ťa, nikdy ma neopusť."
,,Nikdy."
Teraz som sa nechcela zamýšľať nad tým, ako spravím niečo, čo mu nesmierne ublíži. Chcela som myslieť len nato, ako ma bozkáva po celom tele, ako sa ma dotýka, ako ma miluje.
❦
Zobudilo ma ľahké pošteklenie na ramene. Bol to Maxim a bozkával ma. Priala by som si sa takto zobúdzať každý deň. Mať život obyčajného dievčaťa musí byť zaujímavý. Naisto viem, že obyčajný človek nerieši mágiu čarodejníc a už vôbec nie, kedy a kde sa neovládne a zabije niekoho len pre jeho krv.
,,Večer si mala asi zlý se, láska."
Zvláštne, lebo ja som si nič nepamätala.
,,Ja si to nepamätám. Čo som teda robila, že si sa kvôli tomu zobudil?"
,,Plakala si a mrmlala si niečo. Nebolo ti veľmi rozumieť, no miestami si hovorila ,musím...ja musím ísť,"
Toto bol dôsledok môjho rozhodnutia. Osud sa mi v tvom možno snaží zabrániť. Bohužiaľ, nejde to.
,,Milujem ťa Maxim. Nikdy som neprestala. Nezabúdaj nato, dobre?"
,,Kat prečo to hovoríš? Mal by som o niečom vedieť?"
,,Nie. Hovorim ti to, lebo ťa jednoducho milujem."
Potlačila som slzy. Radšej som ho pobozkala a išla do sprchy. Keď som vyšla Maxim mi prichystal raňajky.
,,To si nemusel láska."
,,No chcel som. Taká úžasná žena ako ty si to zaslúži."
,,Už dlho som sa pokojne nenaraňajkovala."
,,Beriem to ako kompliment. A vlastne, nevypla si si ľudskosť?"
,,Zapla som si ju kvôli tebe."
Chystal sa niečo povedať, keď som mu do úst napchala chlebíček.
Po raňajkách som vedela, že nie je čas, aby som predlžovala nevyhnutné. Ak to neurobím teraz, tak možno už nikdy.
,,Takže ja už budem musieť ísť. Nemám tu totiž žiadne veci, ani zubnú kefku. Idem to všetko nakúpiť a večer si spolu môžeme pozrieť nejaký film súhlasíš?"
,,Nič nebudem robiť radšej."
Už to nevydržím. Musím odísť.
,,Tak sa teda maj, mon amour."
Naposledy som ho pobozkala.
❦
Stretla som sa s čarodejnicou, ktorá mi pomohla spomenúť si na ten sen, vďaka ktorému mám späť svoju ľudskosť.
,,Vysvetlím ti, ako kúzlo prebehne, dobre?"
,,Áno, ale ešte predtým ti veľmi ďakujem. Neviem či by to iná čarodejnica pre mňa urobila."
,,Ja som jedna z tých čarodejníc, ktorá proti upírom nič nemá. Takže, musíš mi povedať čo ti mám nahrať do mysli, kde chceš žiť a tak podobne. Potom prevediem mágiu z Maxima na teba. Trochu ten scénar pozmením a vložím ti ho do mysle."
,,Ale budem stále upír však?"
,,Môžeš si vybrať. Ak budeš upír ty, ten Maxim bude človek, ak si ale vyberieš byť človekom, z neho bude upír."
,,Tak je rozhodnuté. Zostanem upír. Chcem žiť čo najďalej od neho. Budem úspešná právnička, ktorá sa rozhodla pre lepšiu pracovnú ponuku z Arizony odísť. Deti nechcem a vzťah..."
,,Vzťah chceš, ale po 20 rokoch s tým skoncuješ. Manželovi povieš, že máš iného a z mesta, kde budeš, odídeš a vymyslíš si znova nový život. Napríklad čašníčku v Tokiu, návrhárku v Paríži, čo len budeš chcieť, môže byť?"
,,Áno. Presne tak to chcem."
Prišla som si akokeby som mala umrieť. Zrazu sa mi pred očami prehral celý môj život. Väčšinou len tie dobre chvíle strávené s rodinou a Maximom.
Ja...ja asi bez neho nedokážem žiť. Bože Katherine! Čo to robím?!
,,Stooop! Prestaň! Nechcem to urobiť!"
,,Prečo tá nahla zmena? Vyzerala si si byť istá. Ešte chvíľu a na všetko by si zabudla."
,,Ja viem, no nedokážem to urobiť. Možno som sebecká, ale žiť navždy a niekde v hlboko sebe vedieť, že to nie som ja, jednoducho nedokážem."
,,Myslela si pri tom na Maxima? Čo ak sa mu pamäť nevráti? Nechcel by ju späť?"
,,Ak by si aj spomenul a ja by som bola na opačnom konci sveta, neprestal by hľadať spôsob, ako by sme mohli byť znova spolu. Radšej to skúsim takto, než ho znova trápiť."
,,Rob ako uznáš."
,,Prepáč, že som ťa obťažovala. Zaplatím ti."
,,Nie to nie je potrebné."
,,Ďakujem. Maj sa teda."
,,Zbohom, Katherine."
Odchádzala som od čarodejnice, keď som si na niečo spomenula. Ráno som povedala Maximovi ,mon amour'. Kedysi mi tak hovoril on. Čo ak si spomenul? Odišla som tak rýchlo, že som si nič nemohla všimnúť. Možno je to uletené. Prečo by si mal spomenúť hneď, keď mu poviem nejaký latinsky výraz?
Bola som už pri skoro dverách hotelovej izby, keď som svojim upírskym sluchom niečo začula. Ticho. V celej izbe bolo ticho. Prišla som bližšie a všimla si pootvorené dvere. Ako prvé ma napadlo, či sa niečo nestalo Maximovi. Ten neopísateľný strach mi prechádzal celým telom. Vošla som dnu. Bola som len pár krokov od nakuknutia do kúpeľne, keď som na kľučke zbadala krv. Moje upírske inštinkty naskočili. Krv. Potrebujem ju. Tak dlho som pila iba ľudské konzervy, že už to bez čerstvej krvi nezvládnem. Ako som otvorila dvere, vo vani ležala chyžná. Pomyslela som si, že možno spadla a rozbila si hlavu. Ešte by sa potom dala vycicať, no mýlila som sa. Nerozbila si hlavu, zabil ju upír.