Who's laughing now?! {SK}

♾23♾

========================
!Oznam!
Časti budú vychádzať každý deň o 20:30. Keby sa niečo zmenilo napíšem to takto na začiatok časti. Ďakujem za všetky komentíky, votes a prečítania. Užite si časť. Ilysm💜
           - Pac a pusu vaša Jenny🖐🏻😘
==========================

Stále ma ale štvalo to kam zmizla Rey s Danielom. Lulu zamestnalo sledovanie toho, kedy si Kay všimne, že jej zmizol mobil a tak som vybehla schody hore. Šla som po chodbe kým som nezačula... stony?! Prešla som bližšie k bielym dverám na koncu chodby. V hlave sa mi objavovali rôzne scény. Nevedela som, čo si myslieť. Bola to.... Danielova izba? Oh pre boha! Zrazu mi začne zbesilo búchať srdce. Začnem pomaly cúvať dozadu až kým nenarazím do niekoho hrude. Celá vyklepaná sa otočím. "Čo si čakala?" podpichne ma znovu s ľadovým pohľadom. "J-ja čo?" prvýkrát sa mi stalo, že som sa zakoktala. "To si naozaj taká bezcitná mrcha, že ideš po frajerovi svojej sestry?" ironicky a chladne sa zasmeje. "Si fakt úbohá" pokrúti hlavou. Neudržím sa a natiahnem k nemu ruku. Strelím mu facku a chcem ho okamžite obísť ale chytí ma za zápästie. Nakloní sa ku mne a pobozká ma. Ostanem tam stáť ako obarená. Besson ma pobozkal! Čože čo?! "Č-čo robíš?" odtiahnem sa a zaskočene sa naňho pozriem. "Nepáči sa ti to?" nadvihne obočie a ja pretočím očami. "Odpovedať na otázku otázkou je starý trik" zamrmlem. "To, čo si spravila Kay s telefónom tiež neni najnovšie" zasmeje sa. "Ty si ma sledoval?!" zazriem naňho. "Sledujem ťa celý čas" povie záhadne. "Fajn reálne ma desíš, Besson" nervózne sa zasmejem ale jeho pohľad je stále chladný a odťažitý. "Uhni mi už" chcem ho znovu obísť ale nedovolí mi to. "Čo máš zase za problém?!" nedá mi to a musím už zvýšiť hlas. Počúvať tie stony z izby k tomu ešte jeho pohľad akoby som mu zabila celú rodinu.... "Ty si môj problém" zavrčí a chytí ma za predlaktie. Skrčím tvár do boľavej grimasy, keďže neni najslabší. Odtiahne ma k sebe do izby a zavrie dvere. "Načo sme tu?" spýtam sa už kľudnejšie, keďže mám kus aj strach. Pri tom jeho pohľade si nie som istá čoho je schopný. "O tom bozku nikomu nič nepovieš" začne a ja sa musím uchechtnúť. "Čo ti je, pre boha, vtipné?" prejde si už dosť zúfalo vlasmi. "Myslíš, že by som sa s tým chválila?" zasmejem sa a on pretočí očami. "Proste nechcem o Christinu znovu prísť" v jeho hlase započujem zúfalstvo. Zrazu sa zmení aj môj pohľad. Je v ňom súcit. Priznávam sa aj ja niekedy pociťujem samotu. Viem aké to je o niekoho prísť.... "Nikomu to nepoviem..." poviem potichu a uhnem pohľadom. "Ďakujem" ozve sa podobným tónom. "Nechápem ale prečo si to spravil" zdvihnem pohľad od zeme naňho. Prejde od dverí k posteli a sadne si na ňu. Lakte si oprie o kolená a rukami si zájde znovu frustrovane do vlasov. Chvíľu rozmýšľam či ísť k nemu lebo viem ako to predtým dopadlo. Nakoniec ale podstúpim to riziko a sadnem si k nemu. "Proste som to chcel spraviť. Viem... znie to absurdne..." povzdychne si a ja ho chytím za rameno. Jedným očkom sa na mňa pozrie ale ja pozerám pred seba. Hľadám tie správne slová ale neprichádzajú. "Poznám ten chaos v hlave" poviem po chvíli. "Z jednej časti ťa nenávidim" začne ale ja mu skočím do reči ako inak. "Tak to sme dvaja" uchechtnem sa. "Ale z druhej strany mám chuť znovu ťa pobozkať" šepne a ja ostanem dosť zaskočená. "Fakt tak toto nechápem" smejem sa. "Akože nie žeby som vyzerala zle. Kde už! Ale prečo si potom s tou... Ehm" radšej zadržím nadávky, čom mám na jazyku. "Lebo ju mám z časti stále rád a okrem toho viem aká si ty a čo máš so mnou v pláne" povie úprimne a ja mám zase ten debilný pocit viny. "Myslím, že už som ti dosť zavarila" uchechtnem sa a on sa na mňa pozrie s pohľadom 'No nehovor!'. "Fajn, keď tak veľmi chceš tak jej nič nepoviem... Kým ma nenasere" dodám s menším úškrnom. "Luna..." pozrie sa na mňa znovu s pohľadom týraného šteňaťa. "Ok ok" pretočím očami a mávnem rukou. "Ďakujem" povie znovu a ja ešte stále v šoku z toho ako sme sa bavili len prikývnem. Postavím sa a prejdem k dverám. "To s Danielom neni pravda" poviem ešte otočená chrbtom s rukou na kľučke. "Nie som slepý" odfrkne si a cítim jeho pohľadom na sebe. "Ja nie som zase až taká bezcitná ako si myslíš"

XXX

Audrey som už v ten večer nevidela. Cítim voči nej neskutočnú zlosť a ani neviem prečo. Žeby mi len predsa Daniel tak prirástol k srdcu? Darček som jej nechala v izbe aj s odkazom ale ani ráno sa doma neobjavila.
"Hej! Halo! Počúvaš ma?" zamáva mi pred tvárou Lulu. "Nie" poviem a dám si do úst ďalšiu lyžičku jogurtu. "No super" zašomre si a tiež sa venuje tej gebuzine, čo má na tanieri. "Počuli ste najnovšie novinky? Vraj sa ten Besson vrátil k BeautyChickee! Bože ona je taká úžasná, že mu dala aj po tom všetkom druhú šancu" rozplývali sa za mnou tie plastiky celé v hnusnej ružovej. "Ale nič by sa nestalo keby ho tá krava Kuna nechcela dostať do postele!" započujem tá tupú Molly a hneď sa otočím. "Hej, Molly, najbližšie keď ma budeš ohovárať za mojím chrbtom nezabudni si vychutnať ten krásny výhľad na môj zadok" poviem a postavím sa. Očervenie od zlosti. "Isto už len na ten tuk sa budem pozerať!" vypískne piskľavo a jej partia vygumovaných poskokov sa zasmeje. "Prečo si taká tučná?!" dodá a ďalej sa snaží smiať ale cez tie plastiky to tak dobre nejde. "Pretože vždy keď sa vyspím s tvojím frajerom, dá mi sušienku" ironicky sa na ňu usmejem. Hodím im kelímok s jogurtom. "Vaša budúca práca. Zvykajte si" dodám a Lulu im tam tiež položí tácku. Počujem už len nasraté buchnutie o stôl a následné nadávky Molly. "Stará Luna je späť?" zasmeje sa Lulu vedľa mňa cestou k skrinkám. "Tomu ver, babyyy! Ešte lepšia ako predtým" poviem a dáme si pozdrav. Zrazu nám obidvom zazvonia mobily. Pozriem sa na ten svoj a tam je pekne krásne moja tvorba s Kay zo včera. "Bod číslo jedna splnený"