Stretnutie so smrťou ✔

2. Cítenie smrti

Druhá skúsenosť sa stala pár mesiacov potom. Mal som spolužiačku na základke, ktorej zomrel pes. V ten deň som sa zobudil a mal divný pocit. Na nič som sa nevedel sústrediť a neustále som myslel na ňu. Okolo obeda mi to už nedalo pokoj a zavolal som jej.

Je to zvláštne. Čosi mi neustále hovorilo, že jej mám zavolať. Tak som to spravil a len čo dvihla a počul som jej hlas, ten divný pocit opadol. Spýtal som sa jej, či je v poriadku. Že ju nechcem vystrašiť, a že určite to vyznie divne, ale že som mal zvláštny pocit a stále mi behala po rozume.

Oznámila mi tri veci. Prvá, že práve mi chcela volať. Druhá, že nie je v poriadku a tretia, že jej ráno náhle zomrel pes, ktorého neskutočne milovala.

Šli sme spolu von, nech sa nejako odreaguje. Keď sa pýtala, či som to myslel vážne, že som mal divný pocit spojený s ňou, potvrdil som to. Nemal som dôvod jej klamať. Na čo. Poznali sme sa dosť dlho na to, aby sme si klamali.

Na ten prekvapený výraz na jej tvári nikdy nezabudnem. Povedala mi, že odkedy jej pes zomrel, myslela len na mňa. Čo je skutočná irónia? Keď som sa jej spýtal, či sa to stalo okolo 8-9 ráno, vtedy u mňa totiž ten pocit začal, prikývla a ostala ešte viac vyvalená.

Ani jeden z nás to nechápal. Naozaj nie. Bolo to proste... šialené, ale stalo sa to a obaja sme vedeli, že je to až príliš veľa zhôd náhod, než aby to skutočne náhoda bola.

Veď nakoniec, aká je pravdepodobnosť toho, že sa takéto čosi stane, v takomto slede a ešte k tomu takýmto spôsobom? Takmer nulová? Minimálna? Kto vie...