5. Sny

108 7 3
                                    

Je možné, že by sa nám „smrť" prihovárala cez sny, alebo žeby s nami skrz ne mŕtvi komunikovali? Osobne verím tomu, že to tak je. Že cez sny je možné sa dostať do sveta, ak sa to tak dá nazvať, kde je možné sa stretnúť so zosnulými. A nielen členmi našej rodiny.

Medzi pätnástym až sedemnástym rokom sa u mňa začali objavovať isté... zvláštne... sny. Tým myslím, že som bol schopný si ich nielen pamätať do najmenšieho detailu, ale aj si priamo v nich uvedomiť, že sa mi snívajú, respektíve, že spím a čo „prežívam" je istý druh akejsi paralelnej, inej, reality (?), kde som a nie som zároveň. (a stále to dokážem)

Po mojom pokuse o samovraždu sa mi snívali tri zvláštne sny. Iné, ako ostatné. Za prvé, boli reálnejšie, než tie zvyšné. Za druhé, dva z nich boli snami „na pokračovanie". To znamená, že to, čo sa mi snívalo v jednom malo pokračovanie v ďalšom buď priamo nasledujúcu noc, alebo pár nocí potom a v ďalšom a takto naďalej niekoľko krát posebe. A za tretie, v poslednom sa prvý krát zjavila istá bytosť, s ktorou sny boli... jedinečné. Tak živé, že po zobudení som si myslel, že ešte spím a v tom sne som mal pocit, že som reálne hore. Presne naopak, ako by tomu malo byť.

A potom tu bol štvrtý typ snov. Sny so zosnulými členmi rodiny. Vždy, keď sa mi taký sen sníva, neodpustím si poznamenať, že daná osoba je mŕtva a takmer vždy dostanem rovnakú odpoveď: „Áno, som, ale to neznamená, že si nemôžeme užiť aspoň takto trochu času spolu." ... alebo: „Pst, nikomu to nehovor."

Znie to šialene? Istotne. Je to šialené? Nepochybne. Ale je to tak...

Stretnutie so smrťou ✔Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin