6. Osemnáste narodeniny

107 7 0
                                    

Mal som osemnásť a bol dospelý. Super, nie? No ani nie. Bol to ten najzvláštnejší deň v mojom živote. Ráno, keď som sa zobudil, nebol som to ja. Tým myslím... „doslova". Moje telo, moja izba, priatelia, rodina, všetko bolo rovnaké, ale ja nie. Jednoducho nebol som sám sebou.

Len čo som otvoril oči, nespoznával som svoju izbu, netušil, kde som, ako som sa tam dostal, čo tam robím, nič. Ako keby mi niekto za tú jednu noc kompletne zresetoval pamäť.

Vydesilo ma to? Kurva a ako! Hodnú chvíľu som sedel na stoličke a len čumel do priestoru, ktorý by som mal poznať, ale nepoznal. Díval som sa na svoje telo a uvažoval, prečo sa cítim akosi... ako votrelec. Ako keby „nebolo" moje. Ako keby som sa v ňom jednoducho akýmsi mne neznámym spôsobom ocitol.

A potom to prišlo. Pomaly mi pred očami začali prebiehať spomienky „toho niekoho", kto to telo obýval predtým. Pomaly som si začínal spomínať, aj keď stále tie spomienky pôsobili akosi cudzo. Jednoducho mi patrili, no zároveň nepatrili. Tomu sa hovorí kompletná zmätenosť. A nie, žiadne drogy som nikdy nebral, ani iné omamné látky. Takže o to strašidelnejšie to bolo.

Keď som vstal, triasli sa mi nohy a po vyjdení z izby som uvidel mamu, sestru a tetu v kuchyni a uvažoval som, kto sakra sú tí ľudia. Prečo sú mi povedomí, ale neviem si spomenúť na ich mená alebo akési detaily. Tak som ich len pozdravil a vrátil sa do izby.

Celý ten čas sa mi vybavovala jedna spomienka za druhou. Pripomínali mi veci, ktoré som „prežil" (alebo mal prežiť ako ktosi iný?), priateľov, rodinu, susedov, školu, skrátka všetko.

Trvalo to celý deň, kým som prešiel celým tým maratónom obrázkov, zvukov a pocitov. Lenže tým sa to neskončilo. Sú isté veci, ktoré sa akosi zmenili.

Ide konkrétne o isté zážitky. Niektoré si do dnešného dňa nepamätám, že by sa stali, keď mi o nich kamoši hovorili. Jednoducho neviem kedy, kde, ako, prečo, proste nič. Je to ako keby ich zažili s niekým iným alebo mnou v „paralelnom svete". A potom sú také, kde sa mi niečo marí, že by som to mal poznať, ale nedokážem si spomenúť ani po tom, čo sú mi pripomenuté do posledného detailu. A ten pocit, že by som to mal poznať ostáva, no nikdy sa zatiaľ nevrátili.

Stretnutie so smrťou ✔Where stories live. Discover now