Stretnutie so smrťou ✔

Záverom

Moje skúsenosti so smrťou ma naučili jednému. Netreba sa jej báť a už vôbec nie sa jej brániť. Nie je to nič iné, len zmena. Len možnosť, ktorú od života dostávame. Ultimátne vykúpenie z utrpenia, pút a väzenia. Je to spôsob, vďaka ktorému môžeme rásť a stále viac spoznávať. Je to cesta, na konci ktorej je sloboda. Ale taktiež to, že sa za ňou netreba ponáhľať, lebo nakoniec, umrieť nie je až tak jednoduché ako sa to zdá a napokon, ona si nás aj tak jedného dňa nájde.

Raz k nám príde. Skôr alebo neskôr, ale príde a odvedie nás so sebou. Preto viem, že ja osobne jej budem kráčať v ústrety, ale počas toho si budem plne užívať všetko, čo mi život ponúka. Keď sa totiž stretneme, už na to čas nebude.

A až sa stretneme, objímem ju ako starú priateľku, ktorou je a s úsmevom na tvári s ňou odídem vediac, že má pre mňa pripravené nové zážitky, nové reality, nové spôsoby, ako si užiť život a všetko, čo môže ponúknuť.

A pokiaľ ide o život samotný, som mu vďačný najmä za tri veci. Prvá, že existuje. Druhá, že smrť je jeho súčasťou, pretože je to od neho milosť, že nás nedrží v putách a väzení statickosti. A tretia, že smrť sa nedá zvrátiť. Za to som mu najvďačnejší najviac, lebo keď niekto umrie, sebecky si želáme, aby sa vrátil, neuvedomujúc si, že čo vlastne chceme je, aby ďalej trpel. Aby ďalej čelil bolesti, smútku, strate, sklamaniu. A je jedno ako stará alebo mladá by tá osoba bola, ako chorá alebo zdravá. V konečnom dôsledku by čelila opäť všetkým negatívam života a prečo? Len pre naše sebecké uspokojenie. Takže som naozaj vďačný, že to nie je možné zvrátiť. Že smrť je takpovediac tutovka. A až si príde po mňa, uvítam ju...