Nič lepšie už nepríde

Desať

,,Nie, nechcem," prehovorila po niekoľkýkrát smerom k Owenovi.

,,Ale no tak. Trochu sa odviaž. Nebuď taká zatrpknutá," opäť sa jej pokúsil dať k perám poldecák s priezračnou tekutinou.

,,Owen, nechcem," povedala rázne, no on ju nepočúval a aj naďalej jej podával pohárik.

,,Myslím to vážne. Ja nepijem," začínala byť nervózna. Alkohol nepila už druhým rok. A nemala v pláne s tým začínať.

,,Nechaj ju, Owen. Vidíš, že nechce. Nechaj zatrpknutú pannu zatrpknutou pannou a ser na ňu." Raelyn sa pozrela na dotyčného, ktorý to povedal a samozrejme, že to nebol nik iný ako Sebastian Stark. Sedel úplne pri stene a pozoroval viac obsah pohára, ktorý držal v ruke ako okolitý svet.

,,Neviem síce, na koho tým mieriš, ale idem na záchod," opitý, ale naozaj opitý Owen sa postavil a odtackal sa preč. Ani Raelyn, ani Bastian mu však nevenovali pozornosť.

,,Čo máš za problém?" opýtala sa ho, no Bastian sa na ňu ani nepozrel.

,,Nemám žiaden problém."

,,To iste," odfrkla.

,,Prečo nepiješ?" opýtal sa jej a keď sa na neho pozrela, už sa aj on pozeral na ňu.

,,Čo teba do toho?" Bastian opäť mykol plecami.

,,Myslím si, že nie si ten typ čo nepije, lebo mu to nechutí alebo si myslí, že je to zbytočné. Tak povedz, Raelyn," s jej menom sa pohral na jazyku a ona musela nasucho preglgnúť. Dívala sa na neho, ako sa pomaly na sedačke presunul bližšie k nej, aby ho cez hudbu lepšie počula.

,,Prečo nepiješ?" Jeho oči ju privádzali do tranzu a jeho chrapľavý hlas jej spôsoboval zimomriavky. Nemala však v pláne mu rozpovedať dôvod toho, prečo je totálny abstinent. Nemala v pláne rozprávať mu o svojom živote, minulosti, o nej. Nebola to jeho vec. Nebola to vec nikoho. Len jej. Jej minulosť. Jej hlúposť. Jej najväčšia chyba, za ktorú nesie následky a nepríjemné spomienky.

,,Mýliš sa. Som tá typická slušná slečinka, pre ktorú je opíjanie sa pod jej úroveň." Lož, ktorú práve vypustila z úst jej drtila kosti. Pocit úzkosti ju vo vnútri lámal, no zachovávala si neutrálny pohľad.

Bastian sa zasmial.

,,To nie je pravda. Rozhodne nie si jemná kvetinka. Si tvrdá, Raelyn. Ako kameň. Je takmer nemožné ťa rozdrtiť a nazrieť do teba." Bol pri nej blízko. Tak veľmi blízko. Ak by sa trochu posunula dopredu, dotýkali by sa rukami a možno aj telami. Snažila sa tento fakt aj neistotu, ktorú v nej tento chlapec vyvolával ignorovať, no bolo to ťažké.

,,Prečo si to myslíš?"

,,Nemyslím si to. Viem to. Tváriš sa, akoby ti bol celý svet ukradnutý, že ťa nič nedokáže rozhodiť. Máš všetko v paži, vrátane citov. No na Spencera si bola milá. Vraj si sa veľa nenasmiala, no bola si v pohode," Bastian jej očami skúmal tvár a ona nevedela, nad čím premýšľa. Keby tak vedela, že mu po rozume behala myšlienka, že sa mu vlastne celkom páči, že vôbec nie je škaredá.

,,Takže ty si sa o mne rozprával so svojím bratom?" opýtala sa ho a chýbalo málo a uškrnula by sa. Bastian pohľad z jej pier premiestnil na jej oči.

,,Rozprával sa o tom s mamou a ja som bol pri tom," odpovedal jej a ona sa zarazila. Prekvapilo ju, že spomenul jeho mamu. Rozhodne jej nepripadal ako typ človeka, ktorý hovorí len tak o svojej rodine.

,,Inak," začal a trochu sa oddialil. Atmosféra medzi nimi sa zmenila.

,,Bolo by možné ostať počas hodiny? Myslím tým, mama by sa chcela prísť pozrieť na Spencera, ako mu to ide, ako sa učí. Nie hneď, samozrejme. Len, či by bola taká možnosť." Raelyn ostala zaskočená ešte viac.

,,Áno. Teda, šlo by to," odpovedala a Bastian po chvíli prerušil ich očný kontakt. Pokýval hlavou na znak súhlasu a vrátil sa do polohy, v ktorej bol pred ich rozhovorom.

.

.

.

Raelyn si nemyslela, že sa ešte niekedy ocitne v Bastianovom aute a už vôbec nie tak skoro. O pár dní po poslednej, dá sa povedať párty u nej doma, sa všetci ocitli v klube, do ktorého Lydia Raelyn dotiahla takmer za vlasy. Celý večer prebiehal vcelku v pohode, Raelyn Lydia aj Owen párkrát vytiahli na parket, väčšinou však sedela v boxe.

Keďže sem Raelyn prišla s Lydiou jej autom a Lydia niekam zmizla aj s jej kľúčami, ostala bez odvozu domov. Bolo niečo po druhej hodine ráno a ona sa ledva držala na nohách. Lydiu nevedla nikde nájsť a hľadala ju všade. Owen odišiel asi pred dvoma hodinami s nejakým dievčaťom. Aiden tu dnes nebol. JJ odišiel ešte pred pol nocou, keď mu zavolala Ivy, jeho takmer frajerka, ako sa dozvedela od Nie. Tá však spolu s Jordanom najprv tancovali a potom sa po nich zliahla zem. Doslova zmizli, akoby mávnutím čarovného prútika. Najhoršie na tom bolo, že mala aj vybitý telefón. Celé jej to prišlo ako z nejakého zlého tínedžerského filmu. Jediný, koho našla bol Bastian bozkávajúci sa s nejakým dievčaťom tesne pri východe. Bola si istá, že prišiel autom pretože niekoľkokrát pri stole povedal, že dnes veľa nepije, pretože bude ešte šoférovať. A tak Raelyn zahodila všetku hrdosť a vybrala sa smerom k nemu.

,,Ehm-ehhm," odkašľala si, aby upútala ich pozornosť, čo sa jej podarilo. Ako prvá sa však ozvala blondína, ktorá si ju najprv premerala od hlavy po päty dlhšie ostala očami na jej kolene, na ktorom mala ešte stále veľkú ortézu.

,,Odpáľ, mrzáčka." Raelyn nadvihla obočie. Nemohla povedať, že sa jej to oslovenie nedotklo. Dotklo by sa jej však viac, ak by ju tak oslovil niekto, na kom jej záležalo. Túto nevkusnú šľapku mala totiž hlboko v paži. Už sa jej chystala niečo povedať, keď ju však predbehol Bastian.

,,Maj sa."

,,Presne tak, maj sa," ironicky sa na ňu usmiala blondína.

,,Nie ona," prehovoril znova Bastian, ,,ty."

Blondína sa na neho nechápavo pozrela a otvorila ústa, že ide niečo povedať.

,,Odíď," rukami ju od seba odtlačil na znak, že to myslí vážne. Našťastie to dievča nerobilo žiadne scény, iba na Raelyn hodila zlostný pohľad a odišlo.

,,Čo potrebuješ?" opýtal sa jej.

,,Odvoz. Naozaj by som sa ťa nepýtala, ak by som mala inú možnosť. Mám však vybitý mobil a všetci ostatní niekam zmizli a-"

,,Fajn," skočil jej do reči. Obaja sa potom pobrali smerom k východu, pred tým však Raelyn zamrmlala tiché vďaka a dúfala, že ju počul.

Keď došli k jeho autu Bastian urobil niečo, čo ju prekvapilo. Nešiel na stranu šoféra. Namiesto toho ju nasledoval k tomu spolujazdca. Odomkol auto a otvoril dvere. Potom ju automaticky, akoby to bola samozrejmosť, vydvihol na ruky a posadil ju do auta. Raelyn ho iba pozorovala so záujmom v očiach a údiv vzrástol, keď jej opäť zapol pás. Potom zatvoril jej dvere, obišiel auto a nasadol. Raelyn rozmýšľala, či má vysloviť otázku, ktorú mala na jazyku. Nakoniec sa ju však opýtala.

,,Prečo si to urobil?"