Nič lepšie už nepríde

Jedenásť

Bastian naštartoval a až potom sa na ňu pozrel.

,,Čo myslíš?"

,,Naložil si ma do auta. A zapol pás. Aj minule si to urobil. Prečo?" Raelyn sa snažila vyčítať mu niečo z tváre. Nič však nevidela. Nie len preto, že bola tma, ale aj preto že Bastian sa snažil zachovať si nečitateľný výraz. Taký, aký ona nosí takmer stále.

,,Sama by si nenastúpila," mykol plecami.

,,Fajn. Čo ten pás?"

,,Odkedy si taká zvedavá?"

,,Len ma to skrátka zaujíma," tentoraz mykla plecami Raelyn. Odtrhla od neho pohľad a zadívala sa na cestu pred sebou. Išli inou trasou ako tam išla s Lydiou. Bastian na križovatke zabočil doľava a tak sa vybrali cez časť mesta, do ktorej Raelyn nechodí. Vyhýba sa jej tak, ako len môže. Pomaly, ale isto sa blížili k miestu, ktoré nevidela tak dlho. Miesto, ktoré je pre ňu ako cintorín. Kde sa s časťou nej rozlúčila. Nadobro.

,,Si v pohode?" spýtal sa jej, keď zastavili na ďalšej križovatke. Presne oproti tomu miestu. Raelyn však nebola schopná mu odpovedať. Len sa pozerala pred seba na celkom obnovený, no stále zničený strom. Listy mal teraz už ovisnuté a konárov mal menej. Chlapec si všimol, kam sa pozerá.

,,Škoda, že?"

,,Č-čože?" nechápala.

,,Ten strom. Bol," odmlčal sa, ,,majestátny. Odkedy však do neho niekto pred dvoma rokmi napálil, hynie. Škoda." Raelyn skľúčene vzdychla, no tak, aby ju nepočul. Konečne sa pohli a Raelyn len v spätnom zrkadle hľadela na umierajúci strom, ktorý sa jej v ten deň postavil do cesty.

Zvyšok cesty boli ticho. Raelyn lietala myšlienkami do minulosti a Bastian bol mimo tiež. Rozmýšľal nad tým, čo sa ho dievča vedľa neho opýtalo, keď nastúpili do auta. Rozmýšľal aj nad tým, prečo jej povedal o svojej mame. Áno, nebolo toho veľa. V postate jej nepovedal nič. Spomenul ju však. A to nerobí často. Vlastne nikdy.

.
.
.

,,Prečo si mi nepovedala, že medzi tebou a Leom niečo bolo?" opýtala sa jej Lydia, keď v nedeľu večer prišla domov. Raelyn takmer zabehol kúsok jedla, ktorý práve prežúvala. Znervóznela.

,,Neprišlo mi to podstatné."

,,Neprišlo ti to podstatné?"

,,Áno," zamračila sa.

,,Niečo sme spolu mali, no nebolo to nič veľké. Skončilo to. Minulosť. Čo ti povedal on?" Raelyn nevedela, prečo to Lydiu tak rozhodilo. Nebola to jej vec. Áno, možno jej to mala povedať. Nevedela však, že sa s Leom stretávajú a neprišlo jej to podstatné. Ako povedala, minulosť.

,,Že medzi vami niečo bolo. Že ste boli šťastní. Nepovedal presne, že ste spolu chodili, ale že ste neboli len kamaráti. A potom sa stalo to, čo sa stalo a ty si ho poslala k vode a uzavrela sa do seba. Odkopla si ho a ignorovala. Akoby pre teba nič neznamenal. Čo myslel tým, 'a potom sa stalo to, čo sa stalo'?" Lydia si sadla na stoličku oproti nej a čakala, čo z nej vypadne. Raelyn však premýšľala nad tým, čo jej povie. To, že jej v tele koloval hnev na Lea nechcela dať najavo.

Načo jej to vravel?! Po tom, čo sa stalo?! To jej rovno mohol všetko vyklopiť.

Raelyn vedela, že to Lydia nenechá len tak. Chcela odpoveď. Raelyn sa však nechystala povedať jej pravdu. Rozhodla sa klamať. Zasa.

,,Rodičia sa odsťahovali a prerušili sme kontakt. Áno, trochu som sa do seba uzavrela. Ale to, čo bolo medzi ním a mnou jednoducho skončilo. Ja som sa posunula ďalej a on po čase tiež," po tejto vete sa postavila na znak, že táto konverzácia skončila.

,,Áno, posunul. Trvalo to však dlho. Zlomila si mu srdce. Mali by ste sa porozprávať. Možno-"

,,Lydia, nestaraj sa do toho, do čoho ťa nič nie je," prerušila ju. Raelyn sama nevedela, čo to do nej vošlo. Tak ostro nezareagovala už dlhú dobu. Tento rozhovor ju však štval a ona sa nedokázala ovládnuť.

,,Prepáč," vzdychla, ,,tá kapitola je však uzavretá. Ja a on sme kolegovia. Nič viac. A nemám potrebu sa s ním rozprávať, ani sa vracať k ničomu, čo je už dávno za mnou. Takže to nechaj tak aj ty."

.
.
.

Raelyn bola rozhodnutá zabudnúť na včerajší rozhovor s Lydiou. Nechať minulosť minulosťou. Keď ju však Leo vyťahoval, jednoducho to neobchádzalo ani ju. Keď ho v pondelok na dráhe uvidela prvýkrát, so zaťatými päsťami ho rýchlo obišla. Potom sa jej podarilo mu vyhýbať. Keď na neho však poobede natrafila pri šatniach, ústa boli rýchlejšie než rozum.

,,Prečo, Leo? Prečo teraz? Je to za nami. Tak čo máš teraz za problém?!" vyskočila na neho a Leo okamžite pochopil, čo myslí.

,,Okrem toho, že Lydii, ktorá ťa považuje za priateľku a dôveruje ti, klameš? To, že ty si sa cez to preniesla neznamená, že ja tiež. Stále to totiž nedokážem pochopiť. Mal som ťa rád, dočerta! Chcel som byť pri tebe. Stáť pri tebe. Pomáhať ti. Byť ti oporou. Ty si ma však odtlačila von, zabuchla dvere a zamkla na niekoľko zámkov. A to bolelo vieš?" Leo bol naštvaný. Nekričal, to nie. Nikdy to nerobil. Aj keď bol vytočený do nepríčetna, tón hlasu takmer nezvýšil.

,,Nestaraj sa do toho, čo Lydii vravím a čo nie. Ty by si mal ako jeden z mála chápať, prečo jej nevravím pravdu. A to ostatné? Preboha, Leo. Si dospelý. Mohlo by ti dôjsť, aké ťažké to pre mňa bolo. Nepotrebovala som ľútosť, ani nič podobné."

,,Tu nejde o ľútosť, preboha! Áno. Havarovala si. Dosrala si si život. Beriem. Ale za to si si to nemusela vybíjať na ľuďoch, ktorí ti chceli pomôcť a tým ho dosrať aj nám. Položila si ma na dno!" Raelyn zhíkla.

,,Dosrať aj vám? Neviete, aké to bolo. Neviete, aké to je. Ty to nevieš. Vraj som ťa položila na dno? Práve preto som sa vzdialila. Aby som ťa nestiahla dolu. Pretože ja som padla, doriti!" vykríkla a rozhodila rukami. Slzy sa jej tlačili do očí, ona ich však úspešne zahnala.

,,Takže ty si ma vlastne chránila? Tak, ako teraz chrániš aj Lydiu a chalanov?" absurdnosť v jeho hlase sa nedala prepočuť.

,,Prečo tu zaťahuješ Lydiu a ostatných?!"

,,Pretože tak ako si si myslela, že mne nepodkopuješ nohy, tak to robíš aj im. Príde však čas, kedy sa dozvedia pravdu. A to bude moment, kedy padnú z útesu. A ty budeš tá ktorá ich zhodí. Pretože to si ty, Raelyn. Sebecká mrcha."

,,Ja som sebecká-" chcela pokračovať, keď však uvidela, kam sa Leo pozerá, zvyšok vety nedopovedala. Otočila sa a ostala zoči voči dvom rovnakým párom očí. Dvom verným kópiám. Raelyn v duchu kričala. Úplne zabudla, že dnes má prísť Spencer.