Nič lepšie už nepríde

Dvanásť

Všetci štyria mlčali a dívali sa na seba. Raelyn bola nahnevaná ako ešte nikdy. Leo pokojný tiež nebol. Spencer, ten bol z toho, čo videl trochu vedľa, no nevenoval tomu veľkú pozornosť. A Bastian? Ten takisto nechápal, čo sa dialo. Začul pár posledných slov a bol viac ako zmätený. Vedel, že sa tí dvaja poznajú. Z úryvku ich rozhovoru si bol istý, že o sebe vedia viac ako len obyčajní spolupracovníci.

,,Ahoj, Raelyn. Sme tu asi trochu skoro, však?" prerušil trápne ticho Spencer a Raelyn za to bola rada.

,,To nevadí. Choď sa prezliecť. Počkám ťa tu," prehovorila na neho a Spencer po krátkom prikývnutí odišiel do šatne.

,,Myslel som to vážne, Raelyn. Všetko, čo som povedal," povedal Leo. Raelyn na neho vrhla nahnevaný pohľad a s rovnakým pohľadom ho sledovala, až kým sa jej nestratil z dohľadu.

,,O čo tu išlo?"

,,Čo myslíš?" odpovedala mu otázkou a Bastian pretočil očami.

,,Nehraj sa na hlúpu. Vieš, čo myslím."

,,To nie je tvoja vec," odsekla a Bastian si povzdychol.

,,Prečo mi nikdy nemôžeš odpovedať na otázku? Prečo sa snažíš za každú cenu hrať nedostupnú alebo čo?" opýtal sa jej a urobil k nej niekoľko krokov. Vzdialenosť, ktorá ich teraz delila bola oveľa menšia ako pred chvíľou.

,Prečo ťa to zaujíma? Prečo ťa zaujíma čokoľvek, čo sa ma týka? Nemáš ma rád. Tak čo ťa je do môjho života?" rozhodila rukami a Bastian sa zamračil.

,,Ako vieš, že ťa nemám rád? Veď ťa ani poriadne nepoznám."

,,Presne tak. Nepoznáš ma, tak ma nechaj tak."

,,Čo, keď ťa nechcem nechať tak?" pristúpil k nej ešte o čosi bližšie a Raelyn bola v tej chvíli asi tak zmätená ako Bastian, keď so Spencerom prišli.

,,Prečo?" zamračila sa a Bastian sa kútikom úst jemne usmial. Myslel na to, že Raelyn vyzerá celkom roztomilo, keď sa mračí. Hnedovláska sa ho išla opýtať, prečo sa usmieva, keď odrazu zvážnel a prehovoril.

,,Lebo si oveľa zaujímavejšia ako sa na prvý pohľad zdáš. Je toho veľa, čo by si mohla povedať, no ty mlčíš."

,,Napríklad?" nadvihla obočie a hľadela na neho rovnako skúmavo ako on na ňu.

,,To mi povedz ty, Raelyn," opäť to urobil. Opäť sa s jej menom tak zvláštne pohral, až jej nabehli zimomriavky. Mlčala, tak ako to robila vždy. Nevedela, ako zareagovať. Našťastie ju už druhýkrát v ten deň zachránil Bastianov brat.

,,Som hotový," vyšiel zo šatne oblečený v kombinéze s úsmevom na perách. Raelyn okamžite od Bastiana odstúpila a rukou si prehrabla vlasy.

,,Tak fajn, poď," mávla na neho rukou, aby ju nasledoval. Nestihla však urobiť ani dva kroky a zastavil sa pri nich Rick, ktorý bol prekvapený, že chalanov vidí.

,,Sebastian, Spencer. Nemali ste prísť až o pol hodinu?"

,,Áno, mali. Spencer sa však nemohol dočkať a tak sme prišli skôr. Ak to však vadí, tak kľudne počkáme," odpovedal Bastian.

,,Nie," pokrútil hlavou Rick, ,,pravdaže nevadí. Len by som si potreboval Raelyn na chvíľu požičať. Môžete ísť s nami, ak chcete."

,,Na čo presne si ma potrebuješ požičať?" opýtala sa Raelyn, keď všetci traja začali nasledovať Ricka.

,,Pozrieť sa na Willa. Pozajtra sú preteky vo vedľajšom meste. Ide mu to dobre. Možno si však všimneš niečo, čo sa dá vylepšiť," odpovedal a Raelyn prikývla.

,,Uvidím niekoho pretekať?" Spencer bol nadšený.

,,Pretekať nie. Len tréning." Spencer niečo zamrmlal, na nadšení mu to však neubralo. Všetci štyria sa zastavili na menšom kopci, z ktorého bolo vidno dráhu. Pri sklápajúcich doskách sedel na motorke Will a pozeral sa ich smerom. Keď mu Rick ukázal palec hore, Will naštartoval motorku a keď mu Charlie v boxe zapol stopky a sklápajúca doska sa sklopila, vyštartoval.

Raelyn pozorne sledovala jeho jazdu. Oči mala prižmúrené a sústredila sa na pohyby Willa aj jeho motorky. Nevšimla si, že Bastian stojaci vedľa Spencera ju pozoroval po celý čas, tak ponorená do myšlienok bola. Skúmal jej tvár a snažil sa prísť na to, čo je na nej také iné. Zvláštne. Čo ho k nej ťahá.

,,Pred tretím kopcom nech pridá viac plynu. Poletí ďalej a ušetrí čas," prehovorila Raelyn smerom k Rickovi a ten prikývol. Prešlo niekoľko ďalších sekúnd, kým Will došiel do cieľa. Rick sa s nimi rozlúčil a pobral sa na odchod.

,,A ešte mu povedz, že keď chce v piatej zákrute ísť tak rýchlo ako šiel teraz, tak nech pevnejšie drží riadidlá. Inak by som sa nečudovala, ak by z tej motorky zletel," zakričala za ním ešte. Potom sa otočila k dvoch chlapcom, ktorí stáli za ňou.

,,Tak fajn. Poďme po tvoju motorku," povedala smerom k Spencerovi.

.

.

.

,,Potrebovala si niečo?" ozvala sa Raelyn do telefónu, keď jej Lydia zdvihla. Práve nastupovala do auta, keď si všimla zmeškaný hovor od svojej spolubývajúcej.

,,Len som sa ťa chcela opýtať, či sa nezastavíš v kaviarni. Končím o pol hodinu, mohli by sme ísť domov spolu. Je tu Owen s Aidenom," Raelyn si najprv musela pripomenúť fakt, ktorý si pripomína poslednú dobu často. Musí začať žiť. Preto, aj keď jej to bolo proti srsti, súhlasila.

O pár minút už parkovala pred známou kaviarňou. Cez sklenené okná videla, že v kaviarni nie je až tak plno. Taktiež videla aj Lydiu, ktorá práve stála pri jednom zo stolov a pravdepodobne si zapisovala objednávku dvoch dievčat, ktoré sedeli pri tom stole. Všimla si, ako sa Lydia snažila usmievať sa a nedať najavo otrávenie. To z nej aj tak priam sršalo a keď prekrútila očami, Raelyn sa v duchu zasmiala.

Keď zvonček, ktorý visel nad dverami do kaviarne, ktorými prešla, naznačil jej príchod, Lydia, ktorá ešte stále stála pri tých dievčatách, sa otočila smerom k dverám. Na tvári sa jej zjavil tentoraz už úprimný úsmev. O pár sekúnd už bola pri Raelyn a objímala ju. Raelyn stuhla, no aspoň jednou rukou jej objatie opätovala.

,,Rada ťa vidím. Preboha, ani si nevieš predstaviť, aké pijavice sú tie dve malé," Lydia kývla hlavou na spomínané dievčatá, ktoré mohli mať možno šestnásť. Raelyn sa uchechtla, no nijako sa k tomu nevyjadrovala.

,,Tak poď, Owen a Aiden ťa už čakajú. Hlavne Owen. Myslím, že sa mu páčiš. Ale vlastne, kto sa mu nepáči, však? Každopádne, tešia sa na teba," Lydia ju ťahala cez uličku medzi stolmi k poslednému na ľavej strane. Odtiaľ sa na nich už naširoko usmievali dvaja známi chlapci.

,,Rae, ahoj," pozdravil ju Aiden a posunul sa, aby si mohla Raelyn sadnúť.

,,Každým dňom si krajšia a krajšia," prehovoril k nej Owen, na čo mu všetci venovali pohľady.

,,No čo je? Nemôžem povedať, čo si myslím?" Owen mykol plecami a pomrvil sa na sedačke.

,,Mohol, ak by si to nehovoril každému dievčaťu, ktoré stretneš. Nič v zlom, Raelyn," Aiden venoval Raelyn pri zmienke jej mena pohľad, no ona iba mykla plecami.

,,To nie je pravda. Hovorím to, len keď to myslím vážne. Napríklad Lydii som to nepovedal ani raz," Owen žmurkol na Lydiu, ktorá pretočila očami. Aiden už otváral ústa, že niečo povie, keď sa za Lydiou objavil nižší tmavovlasý chlap s austraským prízvukom.

,,Lydia, zase sa vykecávaš, keď máš pracovať?" Lydia sa rýchlo otočila a stála zoči-voči svojmu šéfovi. Raelyn, Owen aj Aiden na neho tiež upriamili svoje pohľady, na čo si ich aj chlapík začal prezerať. Keď sa jeho oči stretli s tými Raelyninými, prekvapene otvoril ústa.

,,Raelyn, to je ale prekvapenie! Tak dlho sme sa nevideli."