BLIND

1.kapitola - 1.časť

•

BLIND
imdiorr

•

"welcome; welcome to my weak attempts - at getting you off of my mind."

•

1.kapitola
1.časť

•

konečne tu bol ten deň, na ktorý sa vždy tak tešila. deň ktorý bol pre ňu  výnimočný a to len preto, lebo mohla ísť von. niekam inam ako len na záhradu za jej domom.
jej rodičia si ju strážili ako oko v hlave, a preto ju púšťali iba v piatky von. síce musela ísť s doprovodom a mohla ísť iba do neďalekého parku, bola za to rada.

koniec koncov jej doprovod bol síce starší pán stemford ale zato bol veľmi milý a pokaždé jej v parku kúpil zmrzlinu, po ktorej si sadli na lavičku blízko jazera.
mala to tam rada, pán stemford jej vždy opisoval park do najmenšieho detailu a ona si ho vo svojom svete vykreslila najlepšie ako vedela. neraz snívala o tom, že tú krásu uvidí na vlastné oči, že uvidí farby a vtáčikov čo tak čvirikali na strome vedľa jej lavičky.

dnes však do jej izby prišiel niekto iný. nebola to ťažšká a unavená chôdza ale ľahká a mladistvá. do jej izby vošiel niekto v jej veku.

,,Kto si?" spýtala sa skôr ako cudzinec stihol otvoriť ústa. ,,Som Rommeo, budem tvoj nový, ehm...doprovod, namiesto pána stemforda." nevedel čo jej má povedať, nevedel ako s ňou má hovoriť ale vedel, že potrebuje peniaze, a preto nemal na výber.

pani cappullo nemala tiež na výber, lebo pán stemford bol už starý a sám jej povedal, že nevládze vyjsť už ani po schodoch. a tak prijala jeho, zaškolila ho a povedala mu čo všetko musí urobiť, na čo všetko si musí dať pozor a kam može s jej dcérou maximálne ísť. samozrejme nezabudla podotknúť, že jej má opisovať svet v rúžovom odtieni.

,,ja som maria inak tvoje meno je ako z knihy romeo a júlia od shakespeara." zachichotala sa a pomaly išla smerom k nemu. ,,je až na to, že moje meno sa píše s dvomi m." dodal a zhlboka sa nadýchol. ešte sa na ňu nepozrel, videl len jej nohy, nevedel či môže, cítil sa taký nesvoj.
,,si nervózny?" spýtala sa keď bola len kúštiček od neho. ,,prečo?"dodala potichu s výdychom.
až teraz sa odvážil na ňu pozrieť, bola krásna, taká iná.

jej dlhé blond vlasy mala zapletené v cope a občas jej kde-tu trčal nejaký ten neposlušný malý vlások. mala zavreté oči no aj tak vyzerala ako anjel. pery sa jej otvárali no slová nevychádzali, minimálne on ich nevnímal. vnímal len jej krásu. prezral si ju od hlavy po päty niekoľkokrát, len aby si zapamätal každý kúsok jej krásy. na sebe mala jednoduché biele šaty s bielymi balerínami. chýbali jej len krídla a naozaj by uveril, že maria je anjel.

,,viem, že si tu, počujem ťa dýchať, prečo mi neodpovedáš?" končekmi prstov vyhľadala jeho ruky, ktorých sa opatrne dotkla, čo ho prebralo z akéhosi tranzu. ,,prepáč, zamyslel som sa." iba sa usmiala, čo ho tiež donútilo sa usmiať.

pomaly prešli ku vchodovým dverám a ona sa celý čas len usmievala, bola také malé, krásne slniečko. tešila sa na to keď jej bledá pokožka naberie zase trochu odtieňu aj keď ona rozdiel vidieť nemohla. ale pán stemford jej vždy hovoril, že je bledučká úplne bez farby ale keď bude na slniečku tak sa opáli a potom bude mať farbu.  netrvalo dlho a bola so svojim novým doprovodom v už známom parku. ,,ako sa máš?" spýtala sa keď si sadli na lavičku, ona cestu poznala, zato on bol trošku stratený, a preto ho viedla.

bola prvá po dlhom čase čo sa ho niečo také spýtala, a po istej chvíľke sa rozhodol odpovedať. ,,mám sa lepšie, čo ty?" nahodil smutný úsmev aj keď to ona nemohla vidieť, ale mohla to cítiť. ,,mám sa skvelo. vieš, jedine v piatky ma moji rodičia púšťajú do tohto parku a mimo domu. je to tu krásne, teda pán stemford mi to tu vždy opísal, každý jeden kvietok, každú jednu rybku v jazierku a ja som si to všetko predstavila..." chvíľu sa nad jej slovami zamyslel.

"prijal by som si vidieť svet tvojími očami maria."

a iba ticho počúval ako mu rozpráva každý detail čo jej pán stemford povedal. nad niektorými vecami sa iba zasmial a nad inými si mal chuť tresknúť po hlave. no predtým ako by jej skazil jej predstavy si spomenul čo mu hovorila pani cappullo - svet jej opisuj s rúžovým odtieňom! a tak si iba kusol do jazyka.

,,vieš plávať rommeo?" chcela ho donútiť povedať niečo o sebe a svojom živote. ,,viem, čo ty?" iba si smutne povzdychla, ,,neviem, rodičia vravia, že je to nebezpečné."

chcel jej povedať, že by ju to naučil ale nemohol. vedel, že jej matka by bola proti a túto prácu potrebuje. ,,mohol by si ma to naučiť?" akokeby si práve prečítala jeho myšlienky, no nie úplne  dokonca.

,,ak ti to rodičia dovolia." sám neveril tomu čo práve vyslovil, ako asi naučí slepé dievča plávať? to je úplne blbý nápad.

•