Forced to be yours /Larry Stylinson/

9.

Louis znepokojene sledoval ako vysoký prefarbený blondiak ťahá to dieťa vonku. Zamračil sa a spolu s Liamom vyšli za nimi. Pohľad na Harryho nacapeného pri stene ako sa snaží vykĺznuť spod tých slizkých rúk Louisa šokoval a zabolel, keď neznámi pricapil svoje pery na tie Harryho. Ten sa snažil odtiahnuť, ale jeho spoločnosť, ktorú si doteraz moc nevšímal mu to nedovoľovala. Chlap, ktorého meno ani nepoznal ho držal a rozhodne Harryho neplánoval pustiť. Harrymu to komplikoval aj alkohol v krvi a jeho pohľad bol miestami trochu neostrý. Keď už si vážne myslel, že sa všetko pokazilo a jeho narodeniny už nemôžu byť horšie, ten chlap ho pobozkal. Harry nespolupracoval a odťahoval sa, vtedy akoby vytriezvel a až moc rýchlo si uvedomil, že mu bol vzatý jeho prvý bozk. Niall ani Zayn neboli nikde v dohľade, Harry si myslel, že bol úplne stratený a bude rád, ak sa dožije rána, ale vtom niekto toho chlapa nasilu odtiahol a Harry zostal roztrasene stáť pri stene. Keby sa o tmavú stenu klubu neopieral, jeho nohy by to nevydržali a padol by na zem. Cítil v očiach malé slzičky, ale vyzeralo to, že bol zachránený. Pozrel na svojho záchrancu a uvidel vysokého bruneta s fúzami, vyzeral skutočne dobre ale nejakým spôsobom pôsobil trochu desivo. Alebo to bol len akýsi prirodzený rešpekt. Vedľa neho sa nachádzal ďalší brunet ktorý blonďavému chlapovi uvalil do nosa päsťou. Harryho trhlo a jeho nohy to teraz už vážne nevydržali a zosunul sa po stene dole. Zopár sĺz si našlo cestu dolu jeho ružovými líčkami a sledoval bitku pred sebou. Po chvíli v brunetovi spoznal svojho budúceho manžela. Louis.

Harry sa potešil, že mu pomohol, ale zároveň sa bál, čo bude teraz ďalej. Nechcel, aby ho niekto takto videl. A už vôbec nie človek, s ktorým mal stráviť zvyšok života. Na Louisa mal spraviť dobrý dojem, nie toto. Louisov kamarát, teda Liam niečo povedal svojmu kamarátovi a Louis prestal s udieraním a otočil sa na Harryho. Blondiak sa postavil a chcel do Louisa sotiť, ale nepodarilo sa mu to, pretože ho zastavil Liam. Louis sa sklonil k Harryho telu a prezeral si ho. Bál sa, či sa mu niečo nestalo, aj keď on sám mal rozbitú peru. Harry modro-okého sledoval cez uslzené oči a stále sa dostával zo šoku. ,,Nič sa ti nestalo?" spýtal sa Louis keď skončil s prezeraním si mladšieho. Harry nemo pokrútil hlavou a sledoval Louisa, ako so zamračeným výrazom skúma aj Harryho tvár. Chytil si jeho tvár do rúk a snažil sa nájsť čo i len náznak zranenia, našťastie nič také nenašiel a blondiakovi uštedril milosť a nevrhol sa naňho znovu.

Louis Harrymu palcom zotrel slzu a vtiahol si ho do objatia. Stále bol nahnevaný, to áno, ale zároveň pociťoval nesmiernu úľavu, keď vedel že sa jeho kučierke nič nestalo a je úplne v poriadku. Trošku vykoľajený Harry v teplom objatí privrel oči a nadýchol sa Louisovej dokonalej vône. V ten večer akoby zabudli čo všetko sa ešte len bude diať a že ich budúcnosť je tým druhým značne skomplikovaná, proste tam čupeli pred barom a Louis objímal roztrasené telo mladšieho kučeravca.

,,Naozaj ti nič nespravil?" spýtal sa ešte raz Louis. Bál sa o to nevinné dieťa, ani nevedel prečo, ale hrozne sa desil predstavy, že by sa Harrymu niečo stalo. Nechcel si predstaviť, že by v jeho žiarivých živých očiach videl bolesť. Samého ho to prekvapovalo ale inštinkt mu kázal ochraňovať to krehké stvorenie, aj keď si teraz už myslel že až tak nevinný nebol. Harryho Louisova starosť o jeho osobu značne prekvapila a tento raz sa rozhodol odpovedať slovami, nie len prikývnutím. ,,Naozaj, už je to v pohode" povedal a Louis v jeho hlase počul známky strachu. Pohladkal ho po chrbte a postavil sa s ním, teraz ho už držal za pás. ,,Odveziem ťa domov" povedal Louis a pritiahol si Harryho ešte bližšie k sebe. Liam ani blondiak tu už neboli. ,,Ale ja tam mám ešte kamarátov" ukázal Harry na bar za nimi. Louis dal aj druhú ruku okolo Harryho, takže teraz ho až objímal a ich telá boli na seba nalepené tak, že by sa medzi nich nevošiel ani kúsok papiera. ,,Liam ich odvezie, toto nie je miesto pre teba Harry, a teraz už ideme" povedal prísne starší. Harry sa pozrel do zeme, nechcel čeliť tým ľadovým diamantom, ale popravde, nemal moc na výber. ,,Keby tu nie som, mohol ti niečo spraviť." povedal Louis hrubším hlasom ako zvyčajne. ,,Ja-ja viem a naozaj ma to desí a ďakujem, za záchranu, vážne" vykoktal sa zeleno-očko. Louis prikývol a s rukami okolo Harryho tela sa vybral k svojmu autu. Vedel, že by nemal šoférovať, ale necítil na sebe žiadne účinky tých dvoch pohárov, ktoré za celý večer vypil. Za tie roky už vedel piť, a dva poháre whiskey mu problém určite nerobili.

Harrymu otvoril dvere spolujazdca a potom prešiel na miesto vodiča. ,,Prečo si sem išiel?" spýtal sa Louis. Chcel vedieť odpovede, a zároveň nechcel trápne a dusné ticho. Harry sledoval svoje spojené dlane, zatiaľ čo Louis naštartoval a vyrazil na cestu. ,,Asi som prepočul odpoveď, Harry" povedal prísne a na sekundu sa otočil na mladého Harryho ktorý sa snažil tváriť, že nie je prítomný. ,,Niall vymyslel, že by bolo fajn sa ísť poriadne zabaviť. Tak sme išli do baru, vraj ako oslava mojich narodenín." povedal potichu. Fakt, že to bola aj rozlúčka s jeho starým životom ktorý končil vďaka Louisovi, radšej nespomenul.

,,Máš šestnásť, oslavy typu ísť sa ožrať by ti ešte nemali byť známe, hlavne keď vyzeráš ako nevinný kvietok."

,,Kvet?"

,,Hm, vyzeráš ako anjel, milá tvárička, pekný úsmev.."

Harry sa začervenal a podvedome sa usmial.

,,Myslel som, že by to mohla byť zábava, ale pochybujem že v najbližšej dobe navštívim podobný podnik, toto mi vážne stačilo."

,,Toto bol tvoj prvý večer v bare?"

,,No, hej."

Louis prikývol, tak možno to vážne je taký anjel ako vyzerá, pomyslel si. Aj keď sa stále trochu mračil, niekde v hĺbke duše bol nadšený z toho, že jeho Harry nie je zlý chlapec, z toho, že už je v bezpečí, a z toho, že je teraz pri ňom. Louis sa týchto pocitov v ten večer veľmi zľakol. Mohol sa tak tešiť z prítomnosti toho chlapca? Nechcel aby to tak bolo. Vždy mal pred ľuďmi postavenú stenu cez ktorú nebolo možné prejsť ani ju zbúrať. Vždy mal tvrdý kamenný výraz a neukazoval svoju slabosť. Vlastne ju vždy pochoval v hĺbke svojho vnútra a Louisova povaha vyzerala byť pevná ako skala. Každý kto Louisa Tomlinsona poznal, by povedal že je to veľmi čestný a múdry chlap, ale zároveň si dodržiava dosť veľký odstup a radšej sa pred ľuďmi hral na ľadovú kráľovnú. Preto bol taký zaskočený z pocitov ktoré ním prúdili v aute v prítomnosti ospalého Harryho. Nemohol dopustiť aby zmäkol.