Vitajte v Dračej kaviarni! Pohodlne sa usaďte, uvoľnite a vyberte si z nášho rozmanitého menu...Teda, takto by to bolo v reálnej kaviarni. Kapučíno, frapučíno a neviem-aké-číno tu síce nenájdete, ale môžete si pochutnať na rôznych článkoch zameranýc...
Filmové univerzum Marvelu sa stalo za posledné desaťročie jedným z najväčších príbehových gigantov vo fikcii ako takej. Toto filmové univerzum si získalo srdcia mnohých a je viac než pravdepodobné, že tak skoro tento fiktívny kolos nepadne z fanúšikovského piedestálu. Príbehy z produkcie štúdia Marvel sa však stali známymi aj pre svoj veľmi osobitý typ humoru, ktorého pôvodným cieľom bolo pravdepodobne parodovať a satirizovať superhrdinské filmy, ktoré sa podľa niektorých berú až "príliš vážne". Všetky filmy z produkcie Marvelu vypustené za posledné roky majú minimálne jednu scénu, ktorá je sprvu stavaná ako vážna a emocionálna, ale zrazu je do nej vsunutý vtip.
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
(Hore) Alexander Pope
Tento jav je v literatúre a celkovo fikcii známy pod pojmom bátos. Prvýkrát tento pojem použil (a zaviedol) anglický básnik Alexander Pope v jeho eseji Peri Bathous z roku 1727 a mal označovať vtipný a neúspešný pokus o umeleckú veľkoleposť a vážnosť. V dnešnej dobe sa však pojem bátos skôr používa na vyjadrenie rétorického antiklimaxu - t.j. prechod zo seriózneho tónu do ľahkého až vulgárneho, či nechcene alebo chcene. Bátos je mnohými považovaný za tajnú ingredienciu, ktorá dokáže diváka/čitateľa rozosmiať, nech sa nachádza v takom alebo onakom filme. A práve preto ho v dnešnej dobe využíva množstvo filmov v značných množstvách, čo je však niekedy až na škodu.
Osobne sa považujem za fanúšika MCU a žánru superhrdinoviek ako takého. To však neznamená, že hľadím na tento žáner a MCU samotné nekriticky. Posledných pár rokov mi začalo pripadať používanie bátosu v MCU veľmi výrazné a aj tam, kde sa absolútne nehodí. Na jednej strane dokáže byť humor veľmi dobrou súčasťou nejakého diela, napríklad na odľahčenie tónu alebo ako celkové ladenie, ale to sa veľmi ľahko môže otočiť proti tvorcovi.
Mimoriadne dobre použitý bátos je vo filmoch ako Deadpool (1 aj 2), Thor: Ragnarok, Guardians of the Galaxy (1 aj 2) a The Lego Batman Movie, ktoré sa nepokúšajú ani trocha predstierať serióznosť a sú nefalšovanými komédiami až paródiami. Nedalo by sa povedať, že bátos im uberá na tóne, skôr posilňuje komedické a odľahčené ladenie celého príbehu. V dielach, ktoré sú však seriózne a chcú sa aj tak brať a chápať, nie je bátos vždy na mieste. Je tomu preto, že aby ste mohli bátos vykonať, musíte "zabiť" dramatickosť a emocionálnu váhu, ktoré sú v príbehu prítomné, na úkor vtipu.
Pekným príkladom nevydareného použitia bátosu je marvelovka Doctor Strange. Film sa na jednej strane snaží hrať na mystický a epický, ale na druhej strane tieto atribúty podrýva pokusmi o komédiu. Príkladne sa to dá ukázať na scéne k záveru filmu, kedy sa Stephen Strange odhodlá postaviť silám temna v ovládnutí sveta a vesmíru ako takého. Bežným cieľom takýchto scén je diváka/čitateľa energizovať a odoslať ho do vyvrcholenia príbehu. Práve v tomto momente deja by sa mal autor cítiť sebavedomý v tom, že je divák/čitateľ "zažraný" do dramatickosti a plne vníma emócie, ktoré sa snaží autor evokovať.
