Who's laughing now?! {SK}

♾35♾

"Predtým si bol stále taký rozhorčený a teraz si zrazu celý čas ticho" prižmúri oči Daniel a Besson ešte viac znervóznie. Bože hlavne to neposer."Poznám Christinu. Mohla to byť aj jej nepozornosť" ozve sa nakoniec a ja som prekvapená aký celkom dobrý argument zo seba dostal. Skoro by som mu to zožrala aj ja keby som nevedela pravdu. "No vlastne aj to je pravda" ozve sa aj Gabbie v môj prospech. "Ale žeby kúpila miesto leteniek sem letenky do Grónska?" nezdá sa to Zacharymu. "Čo ty vieš možno si chceli spraviť výlet" ozvem sa tentokrát ja a zbehnem schody. Vidím na nich, že mi stále neveria ale je mi to aj jedno. Hlavne nech neprídu na to s Bessonom inak je ďalší môj plán v riti a tentokrát to nedovolím. "Ideme?" zakecá to Lulu a ja som jej za to naozaj vďačná. Určite by to ďalej preberali a Danielov neustály skúmavý pohľad, ktorým si ma aj teraz premeriava ma naozaj znervózňuje. Niečo tuší. Neni to dobre. Musím byť opatrnejšia. Musím ho zviesť zo stopy. Vyjdem aj s Lulu von z vily rýchlejšie. "Musím sa nejakým spôsobom Daniela zbaviť" oznámim jej a ona sa zamyslí. "Potrebuje falošnú stopu" oznámi mi a obidve sa zamyslíme. "Neviem načo si mu hovorila to s Parkerom. Celé si to len skomplikovala. Takto si si mohla začať niečo s nejakým random týpkom tu" povzdychne si a mne to vlastne príde aj ako dobrý nápad. "Je o mne verejne známe, že na vzťahy nie som takže tvoj plán uskutočním" poviem a ona si dá facepalm. "Takto to bude brať tak, že keď si klamala v tom nemáš problém klamať ani v ničom ďalšom" povie a ja zakľajem. To je ďalší fakt. "Tak keby dačo tak sme sa rozišli" mávnem rukou a keď sa k nám priblížia ďalší stíchneme. "Vraj chodíš s tým Parkerom" príde za mnou s úsmevom Rey. Oh God! No nevravela som? "Vlastne sme sa rozišli" oznámim s falošným smutným úsmevom. "Tak skoro?" spýta sa prekvapene a vedľa nej sa zjavia aj Gabbie s Tate. "Nefungovalo by to" myknem plecami. "To nám je ľúto" povedia aj baby. "V pohode sme na dovolenke tak si aspoň môžem nájsť nejakého pekného plavčíka" keď to dopoviem spustia rehot ale nevedia, že ja to myslím vážne. Bessona aspoň kus podusím a ja si užijem. Why not? "Tak poďte, baby! Sme hladní!" zakričí za nami Jonah. Tate docupitá za ním a n jej prehodí ruku cez plecia. Ostanem ale prekvapená, keď zbadám zamračený pohľad mojej sestry, ktorá sa pozerá tam kam ja. Rey a Jonah? Žiarli na Tate? No mňa už nič neprekvapí! Rozíde sa kvôli tomu s Danielom? Čo ak jej povie on o nás? Bože táto dovolenka naozaj nebude sranda...

Sadli sme si do nejakého plážového baru neďaleko pretože všetci už boli hladní. Ja som ale nevedela prestať myslieť na ten pohľad Rey. Síce vravela, že aj Jonah sa jej páči ale to bolo predtým ako začala chodiť s Danielom. Toto by som na moju sestru nikdy nepovedala. Na seba áno ale ona bola vždy tá slušná. Bože túto drámu robím len z jedného debilného pohľadu... "Luna počúvaš ma?" spýta sa Lulu vedľa mňa a to my preberie zo zamyslenia. "Nie" poviem na rovinu. "Tak dik" odfrkne si a ja pretočím očami. "Sorry" povzdychnem si a prejdem si frustrovane po spánkoch. "Nerob už lebo to premýšľanie ťa bolí" podpichne ma a ja ju zabijem pohľadom. "Niekto sa nám tu pokúša byť vtipný?" nadvihnem obočie a ona sa len uchechtne. "Autistické duo?" ozve sa Jack a ja presuniem pohľad naňho. "Snažíš sa nás uraziť ale sám si urážka" ironicky sa naňho usmejem. Ostatní sa potichu uchechtnú a on ma zabije pohľadom. "Aždaj si si myslel, že urazíš profesionálov v urážaní ľudí?" nadvihnem prekvapene obočie. S Lulu si prehodíme naoko preafektovane vlasy dozadu. "Satanove dcéry toto" uchechtne sa Besson. "Vidíš! Toto ani neni urážka ale lichôtka" zasmejem sa a odpijem si z mojita.

Keď už sme mali každý pekne vypité tak sme sa smiali na každej debiline. Dokonca aj na tom ako si dal Zachary slamky do nosných dierok a snažím sa vyfúknuť cez nich mojito. Asi si viete predstaviť ako do dopadlo. Nakoniec bol celý červený a prišlo mu zle takže sme ho museli kriesiť. Všimla som si Danielov neustály pohľad. Zdvihla som sa, že pôjdem na záchod ale došlo mi, že neviem kde to je. Tak som len zašla za budovu baru a hľadala. Nohy sa mi už plietli ale stále som vedela celkom racionálne zmýšľať. "Viem, že ty a Corbyn spolu niečo máte" ozve sa chrapľavý hlas za mnou. "Možno rovnakú krvnú skupinu" myknem plecami a všimne si nejakú šípku. Vyberiem sa tam ale on ma chytí za zápästie. "Povedal som Rey o tebe a Parkerovi" oznámi mi a ja sa uchechtnem. "Nechodíme spolu. Vymyslela som si to aby si mi dal pokoj" poviem a potom mi dôjde, že som povedala pravdu, čo som teda robiť nemala. Zamračí sa a pustí ma. "Ty naozaj tak veľmi chceš aby som ti dal pokoj?" spýta sa už iným tónom hlasu. Takým smutným? "Už som ti povedala ako to medzi nami je" skloním hlavu aby som nevidela jeho smútok v tých oceánovo-modrých očiach. "Luna..."