†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

57. Nový rok

Začal nový rok. Rok 1997. Za oknami padal biely sneh a všade vládlo ticho. Teda skoro všade. V našej klubovni panoval večný rachot a hluk. Nešla som tam. S najväčšou pravdepodobnosťou oslavovali nový rok. Pretože to čo sa z tamade ozývalo nasvedčovalo tomu že oslavovali. Nevravím, rada oslavujem, no nemala som náladu. Aj Lucy tam určite bola. Počula som jej výrazný smiech.

Ležala som na posteli a bola zahlbená do knihy, ktorú mi mama poslala na Vianoce. Celkom zaujímavé, už som stihla prečítať štvrtinu. Užívala som si tu mäkkú posteľ a čítala si, keď sa rozrazili dvere a dnu vyplávala Lucy vysmiata od ucha k uchu.

„Poď sa zabávať!" Skríkla po mne. „Celkom nuda bez teba. Poď prosím. Bude sranda." Prosíkala ma. Nevedela som, či tam chcem ísť, aj keď som väčšinou ja tá, ktorá organizuje párty a neskutočne to miluje sa zabávať.

„Ja ti neviem Lucy, nechce sa mi nejako."  Ujasnila som ju.

„V žiadnom prípade. Ty tam ideš a basta." Sledovala som ju popod knihu, ktorú som držala v rukách. Prišla ku mne a vytrhla mi ju. Hodila ju na svoju posteľ a odišla ku mojej skrini. Och Merlin pomáhaj.

Chvíľu sa v nej hrabala a potom na mňa hodila čierne, kožené legíny a bordovú, celkom krátku mikinu. Dívala som sa na ňu ako na strelenú.

„No na čo čakáš? Obliekaj sa!" Prikázala mi, akoby bola moja mama. Pregúlila som nad ňou oči a ona sa mi začala hrabať medzi topánkami. A nakoniec na mňa hodila aj jedny čierne topánky nad členky s vysokým viazaním a na hrubom podpätku.

„Au! To bolelo, ty harpia." Skríkla som na ňu. Len sa úškrnula. Tak chceš nechceš, musela som vstať a ísť sa prezliecť. „Spokojná?" Rozhodila som rukami, keď som sa prezliekla.

„Umm. E-E. Budeš tam za krásku a hviezdu a neviem čo všetko. Tak sa mi tu postav, dostrojím ťa." Vytiahla ma znova z postele a posadila si ma na stoličku v strede miestnosti. „Seď a nehýb sa najlepšie." Radšej som ju počúvla. Začala okolo mňa behať s make-upom a nanášala ho na mňa.  Potom sa presunula k vlasom a očividne mi ich kulmovala. Vzadu mi vytvorila nejaký neidentifikovateľný účes. Neviem, nevidela som si do zadu. Ani jej to netrvalo dlho a do desiatich minútach som bola podľa nej tip top.

„Na pozri sa." Podala mi zrkadlo.

„Wauuu. To si sa prekonala." Žasla som. Make-up mi zladila do bordova, hlavne tie úžasné očné tiene a vlasy mi nejako zaplietla, poplietla a vytvorila účes, kde mi ostali aj rozpustené vlasy. Fakt musím uznať vyzerala som krásne.

„Tak poď, vrátime sa." Chytila ma za ruku a vytiahla ma do klubovne, kde vyhrávala hudba. Boli tam asi všetci slizolinčania od štvrtého ročníka hore. Vlastne tam boli všetci od štvrtého ročníka hore.

Zazrela som na sedačke sedieť Draca a o niečom debatoval so Blaisom. Takže im idem prekaziť debatu. Prišla som k sedačke zo zadu a blonďáka som objala kolo pliec. Otočil hlavu venoval mi bozk a stiahol si ma k sebe, a tak som mu sadla do lona, a jednu ruku obmotala okolo jeho krku. Aby som sa nezdrbala na zem.

„Vyzeráš božsky," zložil mi kompliment.

„Umm ja viem." Usmiala som sa a drzo sa mu prilepila na pery. Odlepila som sa od neho a postavila sa.

„Idem si pre drink. Chceš aj ty?" Zavrtel hlavou a pobrala som sa na druhú stranu klubovne, pre drink. Neviem čo to bolo no pochybujem, že je to bez alkoholu. Vrátila som sa k Dracovi.

„Niečo pre teba mám." Šepol mi do ucha na čo som sa usmiala.

„Naozaj, a čo?" Siahol do vrecka a vybral odtiaľ menšiu čiernu krabičku a podal mi ju do rúk. Ten Blaise musel mať krásnu podívanú na nás.