SIF
Stála som pred veľkou stenou a študovala pohľadom jej povrch.
Zatiaľ čo som tam takto postávala ma dobehol Fandral.
Pristúpil ku mne a s pohľadom prilepeným na oknách sa mi prihovoril.
,,Tu je to kladivo." podal mi úbohý kúsok konára na ktorom konci bol pribytý kameň.
,,Tomuto hovoríš kladivo?" nechápala som.
,,To som vyrobil keď som mal šesť." povedal zasnene. ,,A čo si vlastne čakala? Thórov Mjölnyr?" zasmial sa.
,,Nie, ale určite niečo použiteľné."
,,Tieto slová ma hlboko ranili na mojom úbohom srdiečku." podotkol ironicky.
,,Tvoje srdiečko je určite menej úbohé ako táto vec." ukázala som na...ehm...kladivo?
,,Aehm...ja-" snažil sa zo seba niečo vysúkať.
,,Nemáš slov?" doberala som si ho.
,,Isteže mám." nedal sa. ,,Aký je dôvod tvojho náhleho zmiznutia?" opýtal sa odveci.
,,Taký istý aký bude keď sa postavím na tvoje ramená a necapnem." odvetila som a Fandral po mne hodil nechápavý pohľad.
,,Tento vtip sa ti nepodaril." podotkol.
,,Ale to nieje vtip." povedala som vážne. ,,Postav sa ku stene a skús sa nehýbať."
Fandral po mne posledný krát hodil pochybovačný a znepokojený pohľad a urobil čo som mu nakázala. Postavil sa a rukami sa oprel o stenu.
Teraz bol rad na mne. Pásku som si vďaka jej guľatému tvaru nasadila na ruku, dvojsečný meč dala za opasok za chrbát a ,kladivo' chytila do zubov.
Vyštverala som sa na Fandralove ramená a tiež sa chytila rovnej steny. Fandral sa zatackal.
,,Pamätaj že keď spadneš ty z rovných nôh tak ja spadnem z trojmetrovej výšky." zamumlala som a Fandral sa postavil tak aby bol dokonale zapretý o stenu.
Okno bolo ešte dva metre nadomnou. Pre mňa to však nebola prekážka. Vytiahla som dvojsečný meč a zabila ho čo najvyššie ako som mohla. Jednou rukou som sa ho držala a druhou ho rozlomila na dve časti. Aký to má ťažký život!
Teraz nastala ťažšia časť. Musela som použiť všetku svoju silu a na jednej ruke som sa vyšvihla čo najvyššie a v poslednej chvíli na to miesto nasekla meč.
Ďalej som vytiahla ten predchádzajúci a urobila to isté. Toto som opakovala až kým som nebola pri okne. Bolo to hneď vedľa neho, preto spoliehala som sa na svoje ruky že nespadnem.
Jednou rukou som sa držala za meč a druhou som sa snažila vylomiť barikády ktoré tam boli. Mečom to išlo pomerne ľahko a o chvíľu padali drevené dosky na zem. Fandral sa uhol v poslednej chvíli, ináč by to od toho dreva schytal...
Keď som videla že je tam už iba sklo tak som ho na okraji nalomila a vybrala. Následne som vliezla do miestnosti a zo sebou zobrala meč a kus skla.
Fandral mi ukázal palec hore, čomu môžem rozumieť ako: už som plánoval zavolať pohrebársku službu ale uľahčila si mi to. Ďakujem.
Ďalej som už nevenovala svetu vonku žiadnu pozornosť a porozhliadla som sa po knižnici. Nevidela som vôbec nič. Doslova. Bola tam tma, žeby sa dala krájať.
Jediný zdroj svetla bolo okno ktoré ho veľa neprepúšťalo. Vybrala som baterku a namierila na prastaré regále kníh.
Ódin tu nepustí vôbec nikoho čomu nerozmumiem. Čo také by tu mohlo byť?
YOU ARE READING
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfiction,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
