†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

58. Oslava narodenín

Chcem len na začiatok upozorniť, že je to trochu dlhšia kapitola (4920 slov) a možno trochu divná alebo taká neprofesionálna troooošku obsahujúca sexuálnu časť... Len trochu . Tak dúfam že si ju aj tak prečítate. 💕A ospravedlňujem sa za chyby ale už sa mi zatvaraju oči a asi som ich prehliadla. Prajem pekné čítanie 💖
________________________________________________________________________

Prišla streda a ja som mala plné ruky práce s prípravou oslavy pre Lucy. Rozhodla som sa to urobiť u nás v klubovni. Oboznámila som s mojím plánom celú tú bandu slizolinčanov a aj ostatných našich priateľov.

Zoznam hostí nebol príliš veľký. Akurát tu budú všetci slizolinčania, ktorý budú chcieť a sľúbili mi, že príde aj Harry a Miona aj s Ronom. Aj keď neviem ako sa tam oni dvaja vystoja, keď sa už dosť dlhú dobu nerozprávajú. Účasť mi tiež sľúbila Kiara samozrejme, Luna, Neville, Ginny a James, Lexi a to je asi všetko

Stále som sa niekam vytratila, a pripravovala potrebné veci. Dokonca som sa so škriatkami dohodla, že urobia nejakú peknú tortu. Sedemnáste narodeniny mojej najlepšej kamarátky musia byť dokonalé. Veď už bude dospelá.

Plán bol celkom jednoduchý. James ju hneď po obede vezme niekam a ja s Kiarou, Lexi a tiež aj s Blaisom(ma dobré organizačné schopnosti) a ešte pár ľuďmi, sa pustíme do výzdoby. Musí to byť dokonalé, proste musí. Bude to oslava na akú sa nezabúda. Mala som už všetko dokonale premyslené. Stačilo to len vykonať.

Nastal piatok a vstala som z postele ako, keby mi horelo pod zadkom. Vymotala som sa z postele a s dobrou náladou odišla dať rýchlu rannú sprchu. Následne som si na seba navliekla bielu košeľu, sukňu, kravatu jednoducho uniformu a hábit som si zapla vpredu. Urobila som si ľahký make-up a vlasy zaplietla do dvoch francúzskych vrkočov.

Vrátila som sa do izby, kde sa už obliekala Lucy. Tiež vyzerala, že ma dobrú náladu. Chcela som, aby to vyzeralo, že som na jej narodeniny zabudla. Potom to bude mať lepšie čaro, a moja kamarátka, bude mať dobrý pocit. Dúfam, že bude aj dojatá, lebo som si s tým dala veľa práce.

„Bré ránko, krásna slečna." Pozdravila som ju. Usmiala sa a zapla si posledný gombík na košeli.

„Bré ránko." Odzdravila mi, a asi čakala, že jej poprajem k narodeninám. No nič z mojej strany neprichádzalo. Zašla som k svojmu stolu a nasadila si náušnice. Zadívala som sa do zrkadla, upravila trošku ešte svoj vzhľad a vytiahla z pod košele náhrdelník od Draca. Nenápadne som sa cez zrkadlo zadívala na Lucy a jej skleslý výraz. Očividne si myslí, že som zabudla. To by som si nikdy nedovolila.

„Vieš, čo je dnes za deň však?" Spýtala sa ma. Oh jasné že viem, no nič ti nepoviem drahá.

„Piatok, prečo? Pokiaľ viem tak máme vyučko a nechceš prísť neskoro. Chvála Merlinovi, že len do obeda a potom pokoj. Pokoj a spánok." Zaklamala som. Áno vyučko do obeda a potom len párty. Oh Bohovia toto bude úžasné. Lucy sa zatvárila sklamane, až mi jej bolo ľúto. Hneď by som jej všetko povedala, lenže to by už nebolo ono.

„A nezabudla si náhodou na niečo?" Znovu sa ma opýtala s nádejou v očiach. Prešla som pohľadom po nej a aj po sebe.

„Oh Merlin jasné," Začala som a vedela som, že v nej to vzbudí pocit, že myslím jej narodeniny. Dokonca som si všimla ako sa aj usmiala. „Ja blbá som sa zabudla obuť. Och ešte, že ťa mám moja." Pribehla som k nej a objala ju. Utekala som ku skrini a vybrala jedne baleríny. Rada chodím aj na opätku ale učiteľom sa to moc neľúbi. Po vyslovení mojich slov, Lucy znova úsmev padol, no ja som sa usmiala až po uši.

„Poď ideme, chcem sa ešte najesť kým pôjdeme na vyučko." Hlesla som, chytila ju za ruku a išli sme po chodbe na raňajky. Ja šťastná ona sklamaná. Ona si sadla k chrabromilu a ja k slizolinu. Po prvé chcela som byť s Dracom, ktorý síce vyzeral, že celú noc nespal ale to je vedľajšie a po druhé ešte som musela prebrať s Blaisom malé detaily ohľadom príprav. Merlin, tu tortu budem musieť skontrolovať.