Tarrou pokračoval vo svojom rozprávaní.
Rozprával ako Kiba prišiel do jedného z prebývajúcivh miest. Ako svojou neopatrnosťou upútal pozornosť – prechádzal sa po uliciach mesta vo vlčej podobe. Ako do toho istého mesta privial osud i Tsumeho, ktorý potlačil svoju vlčiu identitu a pohybuje sa medzi ľuďmi.
Ulice mesta brázdia i ďalšie dva vlky.
Mladučký Toboe, ktorý si po celý čas namýšľal, že je psom a ľahkomyseľný Hige, ktorý vďaka šťastene prežil doposiaľ každý trapas a problém. Ich osudy sú navzájom spečatené, pretože práve oni utvoria svorku ktorá otvorí Raj.
Tarrou charakterizoval tých štyroch vyvolených: Kibu „tesáka"- bieleho, najdivokejšieho, najsilnejšieho a najodhodlanejšieho vlka zo skupiny. Tsumeho „pazúra"- šedého tvrďasa, ktorý odmieta priznať, že patrí do skupiny a tvári sa, že nikoho nepotrebuje a na nikom mu nezáleží. Toboeho „kvílivého"- hrdzavého, ktorý vyrastal medzi ľuďmi a má ich rád, čo ostatní nechápu. Higeho „fúza"- hnedého, veselého a kamarátskeho, ktorý ide proste tam, kde ho nesú nohy.
Charakterizoval im aj Chezu „Flower Maiden", čiže „Dievča kvetu". Blue čiernu fenku, ktorá sprevádzala človeka.Opísal im ich putovanie, nástrahy ktoré ich čakali a to ako všetci zomreli. Keď Tarrou dokončil rozprávanie odišiel spolu s trubadúrmi preč. Emilly sa zazdalo, že sa mu na líci leskne slza.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Vlčí Dážď
Gizem / GerilimTok času je neúprosný. Roky sa míňajú, či sa nám to páči alebo nie ... ale pamäť zostáva. Všetko, čo sme stratili, môže žiť v našich spomienkach.