Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
,,Preboha, čo sa ti stalo?" Jeho tvár sa dívala na moje čelo a ja som vedela, že moje zranenie nie je zďaleka také malé ako som si myslela.
,,To nič nie je, Dexter." Vymanila som sa z pevného zovretia a chcela obísť jeho postavu, lenže to mi nedovolil. Postavil sa predo mňa zo založenými rukami a záporne krutil hlavou, že ma teraz nikde nepustí. Nie v tomto stave.
Jeho temné oči ma pohltili za každým, keď som sa do nich zadívala. A ja som nemala inú možnosť ako ťažko vydýchnuť a nikam neísť.
,,Tak čo sa ti stalo?" Znova sa ma opýtal starostlivým hlasom pri ktorom ste mali pocit, že ste dôležitá osoba.
,,Spadla som." Nešťastne som vydýchla nespúštiac ho z očí. Jeho podmanivý pohľad mi to nedovolil.
,,To nevyzerá na obyčajný pád."
,,Proste som sa zrazila s Braydenom." Podráždene som odvetila, keď som musela jeho meno vysloviť. Stále ma hnevala moja kresba, ktorú si privlastnil bez môjho vedomia. Moju malú kresbičku, ku ktorej som mala citový vzťah.
,,Aha." Ticho zamrmlal akoby sa nad tým zamyslel. Z jeho tváre sa nedalo nič vyčítať. Žiadna emócia. A presne to som využila.
,,Už musím ísť." Znovu som sa pohla ale smerom doľava, aby sa mi ho tentokrát podarilo obísť. Keď v tom ma začala bolieť hlava a hneď na to som dostala malý závrat, kde sa mi zatvárali oči a padala som dozadu.
,,Hou, hou, hou..." Začula som pri mojich ušiach jeho vystrašený hlas a pocítila ako sa ma znova dotkol. Jeho pevne ruky ma držali, aby som stála na nohách.
,,Ja musím... na večeru... musím domov." Mrmlala som s privretými očami. Bolesť hlavy neustúpala a ja som mala problém sa udržať na nohách.
Dexter mlčal. Chytil ma okolo pása a viac k sebe pritiahol. Jeho tesná blízkosť ma vyviedla zmieri. Jeho korenista vôňa mi udrela do nosa a srdce začalo splašene biť. A moja blbá hlava znova mysela na neho. Na to ako sa ma jeho veľké pevne ruky, na ktorých mal žily, dotýkajú. Dych sa mi zastavil a ja som len v duchu rátala, aby som jeho šarmu nepodľahla. Hoci si to sám neuvedomoval, ako na mňa pôsobil.
V duchu som sa snažila myslieť na ten malý obrázok, ktorý mi ukradol Braydon, ale nešlo to. Moja hlava bola plná Dextera. Jeho ťažký dych ako sa ma snaží dostať do auta na miesto spolujazdca, pričom mi celý ten čas dychom šteklil môj krk.
Posadil ma na sedadlo a zapásal. Posledný krát sa na mňa pozrel, či vôbec vnímam. Párkrát som zamrkala očami, aby som sa zorientovala, že už nie som pri ňom a že ma už dávno nedrzia tie jeho ruky.
