SIF
Boj pokračoval. Thórov výbuch spôsobený Mjolnÿrom zjavne nezabral. Nerozumela som však tomu čo sa tu deje. Z kadiaľ sa hrnú všetci tí Kree?
Vzápätí som videla Rosalind ako niekam beží. Čo to stvára? Vtedy mi zaplo. Chce nájsť vchod ktorým Kree prišli. Ale sama?
Rozbehla som sa za ňou. Nechcela som odísť z boja, no musela som. Prebehla som okolo jednej skaly keď ma zachytila niečia ruka.
Ihneď som sa vytrhla a obratne sa otočila. Odpadol mi zo srdca obrovský kameň keď som zistila že to je Fandral.
,,Kam to bežíš?” nechápal.
,,Musím. Rosalind sa zjavne rozhodla zatarasiť Kree cestu a to úplne sama.” vychrlila som a on sa zamyslel.
,,Idem s tebou.” vyhlásil Fandral, no skôr ako som sa ho o to pokúsila odhovoriť tak nás prerušil Thór.
,,Ideš kam?”
Opäť som vysvetlila situáciu.
,,Idem ja, vy zostaňte a bojujte.” vyhlásil a ja som iba súhlasne pokývala hlavou.
V mojej mysli sa opäť zrodila nádej, no vynorili sa aj nové pochybnosti. Prečo tu Kree vlastne sú?
FRIGGA
Ako obyčajne som ostala v zámku a čakala kým sa boj skončí. Musím povedať, že som sa bála. Vždy som sa bála aby sa mi synovia aj manžel z boja vrátili živý a zdravý. Výnimkou nebola ani Rosalind. Tá síce bojovať vedela, no nebola výnimočná ako Thór či Loki.
Čo teraz vlastne robia. Kde je Loki? Pokúsila som sa mu dostať do hlavy, no ako obyčajne sa mi to nepodarilo. Cítila som, že je tu niečo zle. Kree nemali prečo zaútočiť iba ak by po niečo prišli.
Začala som premýšľať. Prečo by tu Kree asi boli? Skúšala som sa držať myšlienky že po niečo prišli. Najväčšie poklady máme v podzemí.
Rozbehla som sa tam. Po ceste som zobrala meč aby som nebola neozbrojená a vtrhla do podzemia.
Meč som zovrela v rukách a pomaly som prešla popri večnom plameni, tesseracte, mrazivej skrynke a všetkých podkladoch. Jedna vytrínka bola prázdna pretože v nej bol prednedávnom náhrdelník ktorým bola teraz spútaná Lorelaj.
Ako som postupovala ďalej tak ma premkol strach. Zneviditeľnila som sa a nechala svoju ilúziu nech sa prechádza popri cennostiach zatiaľ čo ja som sa schovala za jeden zo stĺpov a pozorovala miestnosť.
Odrazu som za sebou začula akýsi rachot a s hrôzou si uvedomila, že ide zo zamknutej miestnosti kde sme uložili Rosalindine kamene. Moja ilúzia sa rozplynula a ja som pootvorila dvere na izbe.
Krytá mojou mágiu som vstúpila a naskytol sa mi znepokojivý pohľad.
Oproti mne stáli traja Kree. Každý robil niečo iné. Jeden mal ochranné rukavice a snažil sa odlomiť kúsok kameňa, zatiaľ čo druhý sedel pod ním vo viere, že budú mať aspoň úlomky kameňa ktoré chytí a napokon tretí dával pozor na votrelcov ktorí by ich pri ich práci rušili-teda na takých ako ja. Čo ma však prekvapovalo bolo, že dvaja Kree mali bledú pleť. Tretí bol obyčajný, no aj tak. Čo to znamená?
Vedela som, že sama ich nezastavým. Najprv som zamýšľala zobudiť toho plechového golema ktorý to tu stráži ibaže ten počúva iba kráľa. Preto som použila trochu predstavivosti a pomocou mágie som vytvorila niekoľkých našich strážcov ktorí bežali chodbou a kričali.
Kree sa strhli.
,,Musíme vypadnúť.” súril jeden.
,,Toto je posledný.” povedal rezignovane jeden z nich a vytiahol z vrecka akýsi kameň
YOU ARE READING
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfiction,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
