Who's laughing now?! {SK}

♾43♾

——————————————————
Ahojte! Som späť takže časti budú už vychádzať pravidelne 💞😁 Ďakujem všetkým, ktorí tu ostali a boli trpezliví 😉💕 Nebojte sa vynahradím Vám to 😙✨ Užite si časť 💓

             - Pac a pusu vaša Jenny 🖐🏻😘
——————————————————
Chcela som sa sústrediť na to o čom točí ale moju pozornosť si znovu získala červená krabička. Bola na zámok. Pripomínala mi niečo ako šperkovnicu. Každou sekundou vo mne rástla zvedavosť. Zámok bol zlatý presne ako aj ornamenty, ktoré krabičku pokrývali. Moje myšlienkové pochody ma úplne dostali mimo realitu. Až kroky, ktorých ozvena sa ozývala izbou ma znovu dostali naspäť. Srdce sa mi zbesilo rozbúchalo a už som len čakala kedy ma Daniel chytí za nohu a ako v každom z tuctových hororov ma vytiahne spod postele. Nestalo sa ale tak. Ozvalo sa zavŕzganie postele nadomnou a následne si Daniel vydýchol. Oh my... 'Nemôžeš svoj chutný zadok zdvihnúť a vypadnúť aby som nemusela ďalej ležať v tomto 5 centimetrovom nánose prachu?!' zašomrem si vduchu a rukami si podopriem hlavu. Po pár minútach už som počula tiché oddychovanie a tak som sa pokúsila čo najtichšie vyliezť. Keď už som vystrčila hlavu von pozrela som sa rýchlo naňho a naozaj spal. Ešte som venovala posledný pohľad tej záhadnej krabičke pod posteľou a potom som radšej vypadla. 'Super a môžem sa ísť prezliecť' zašomrem si a zavrčím, keď sa dostanem už na čistý vzduch. No, síce, čistý ako čistý. Z izby vedľa tej ich sa ozývalo iné vŕzganie postele. Áno, presne toho typu, čo ste si teraz pomysleli. So znechuteným pohľadom sa zamyslela koho izba to je a prišlo som nato dosť rýchlo. Zachary a umelina číslo 2? Pretočím očami a už si v hlave predstavujem to ako Lulu stojí s psycho úškrnom, krvavým nožom v ruke plus celá od krvi nad tým jej botox telom. Uchechtnem sa a odídem sa teda prezliecť.

Keď ale zídem dole tak Lulu nenájdem v spoločnosti, ktorá sedí na gauči v obývačke. Príde mi to divné, keďže nebola ani hore v izbe a ani v záhrade ju nevidím. "Nevideli ste Lulu?" spýtam sa ostatných podozrievavo. "Nie ale pochybujem, že by šla s Kay, Gabbie a Tate vonku takže bude niekde tu" ozve sa Rey, ktorá spolu s Jonahom a Jackom pozerá nejakú hovadinu v telke. "Počkať! Kay tu nie je?" vyvalím oči. Všetci sa na mňa nechápavo pozrú ale keby vedeli to, čo práve ja tak by sa asi netvárili najlepšie. Môj vystrašený pohľad sa zmení na znechutený, keď zistím, že v tej izbe je pravdepodobne moja kamarátka spolu s Herronom. "Potrebujem SAVO!" vykríknem hneď a rýchlo bežím do kuchyne. Nemusím sa pozrieť za seba aby som videla ako moja sestra pokrútila nadomnou hlavou. Spravila by si to isté, Rey! Rýchlo si nájdem niečo na dezinfekciu duše a tela. Hneď potom si moju pozornosť získa krabica od donutov. Obzriem sa okolo seba, či ma niekto nevidí a keď nikoho nezbadám tak pomaly prejdem k nej. Otvorím ju a vykuknú na mňa veľmi dobre vyzerajúce kakaové donuty s bielou polevou. Posýpka je priesvitná, čo mi nejako nesedí ale hlad je silnejší. Vezmem si jeden a už otváram ústa, že doňho s chuťou zahryznem. "Luna?" ozve sa od dverí a ja sa s pretočením očí otočím. Vo dverách stojí Besson. "Čo?" spýtam sa, keď nepokračuje v tom, čo zrejme chcel povedať. "Stále sme sa neporozprávali o tom, čo som chcel ráno" prejde pár krokov ku mne a pozrie sa do krabice. "Čo to je?" spýta sa a jemne sa zamračí. "Donuty, zjavne" poviem a už už sa teším, že do donutu v mojej ruke zahryznem ale Besson ma zrejme chce ešte viac nasrať. Natiahne ku mne ruku a donut zhodí na zem. "Nejedz to!" vykríkne a ja sa naňho pozriem snáď najnechápavejšie ako sa dá. "Bili ťa, keď si bol malý? Pretože, keď áno, tak málo" zazriem naňho vražedne. Pretočí očami a zohne sa po ten donut. Vezme ho do rúk a pozrie sa naňho bližšie. "Toto nie je posýpka ale sklo. Práve som ti zachránil život. Nemusíš ďakovať" vezme do rúk jeden väčší kus a ukáže mi ho. Ostanem dosť prekvapená, pretože toto som nečakala ani v najhoršom sne. "Čo to tu robí? Mohol to zjesť hocikto" pozriem naňho a on je z toho tiež dosť v prdeli. "Neviem ale bolo to tu nachystané pre teba" povie a ja už asi viac vyoraná nemôžem byť. "Odkiaľ to vieš?" stále nechápem a on ukáže na obal krabice. Je tam napísané moje meno, ktoré som totálne prehliadla. "Faaajn tak toto je dosť strašidelné" zatiahnem a on krabicu hodí celú do koša. Môj žalúdok žalostne nad tým pohľadom vykríkne ale mozog pracuje na plné obrátky. Žeby Bitchee? Dostala by ma hneď na prvýkrát nebyť Bessona. Musím si dávať väčší pozor toto bolo naozaj neopatrné. Zamyslela som sa ale do reality ma vrátilo zovretie okolo môjho tela. Besson ma silno objal a ja som mu to asi prvýkrát naozaj rada opätovala. "Ani nevieš ako ma toto vystrašilo" šepne do môjho ucha a ja si povzdychnem. "Ehm... Som okej" poviem nervózne a on ma stále nepúšťa. "Ale nemusela by si byť" povie stále vyklepane a ja som jeho starostlivosťou opäť nejako prekvapená. "Ale som" nedám sa a oponujem mu. Odtiahne sa aby mi videl do tváre a dá mi prameň vlasov za ucho. Pohladí ma po líci a vezme moju bradu medzi palec a ukazovák. Po očnom kontakte, ktorý ma opäť raz donúti zamyslieť sa nad tým, prečo mu toľko chcem ublížiť, príde znovu bozk. Bozk, ktorý vo mne vyvolá ten vír pocitov, ktorý tak nenávidím, ktorý vie vyvolať len a len ON...
Jeden z týchto pocitov je ale aj hnev. Hnev, ktorý v mojej hlave donúti zablikať kontrolku. Bozk preruším tým, že sa odtiahnem. On ma však ale nemieni pustiť. "Milujem ťa" šepne a ja neviem či sa skôr smiať alebo mu povedať, že aj ja jeho aby som ho neskôr mohla potopiť. "Čože ma?"