†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

60. Krv na rukách

Predom chcem povedať, že si plne uvedomujem, že pesnička čo sa tu objaví v tom čase ešte neexistovala!!! Proste sa mi tam hodila no. Jo a upozorňujem tiež že táto kapitola bude obsahovať aj trošku sexuálnu ehm scénu, ktorá je podľa mňa napísaná katastrofálne ale veď budiš. Toť vsio. Príjemné čítanie.

Ležala som v jednej zo starších nepoužívaných učební na sedačke. A nebola som sama. Spoločnosť mi robil jeden blonďavý Slizolinčan, ktorý niesol meno Draco Malfoy. Ako sme sa dostali do nepoužívanej učebne? Ľahko a jednoducho.

Flashback:

Nebolo ani tri hodín ráno, no ona opäť prechádzala po Rokforte. A nebola sama. Spoločnosť jej robil, každému dobre známy Draco Malfoy. Ani jednému z nich sa nechcelo spať a tak sa šli spoločne prejsť. Držali sa za ruky a chodili po chodbách.

A s týmto Slizolinčanom trávila takmer všetok voľný čas. Dalo sa povedať, že istým spôsobom zanedbávala svojích kamarátov, no prišlo jej, že ten chlapec ju potebuje viac ako oni.

Ako zvyčajne za posledný čas mala na sebe plášť. Tento raz krvavo červený zladený z čiernym outfitom. Svoje povestné čierne čižmy pre tentokrát nechala v skrini a vytiahla len obyčajné balerínky. A to len z toho dôvodu, že by pri chôdzi po nočnom hrade urobil priveľký hluk a niekto by ich mohol začuť a chytiť.

Dneska mala celkom dobrú náladu a tak neustále o niečom hovorila. No potichu. Ona hovorila a on ju počúval. A zasa naopak. A tak si ani neuvedomili že práve prešli okolo núdzovej miestnosti.

Presne okolo tej miestnosti do ktorej ten Slizolinčan kráčajúc vedľa nej chodí takmer každý deň a pomáha zlu, dostať sa do hradu. No o tom ona nemala ani poňatia. A tak len stále, skoro celý čas rozprávala. Až kým ju Draco neprerušil.

„Ticho!" zavelil a zastal na mieste obhľadajúc sa okolo seba.

„Čo je?"

„Nie, vážne buď ticho chvíľku!" zavelil znova a ostala už ticho.

„Čo?" zopakovala po chvíli, keď obidvaja mlčali.

„Ale nič, zdalo sa mi, že niečo počujem. Poď pôjdeme ďalej." Znovu ju chytil za ruku a začali kráčať ďalej.

Kráčali ďalej po tmavom hrade a znova sa rozprávali. A tak chodili ďalej a ďalej a tiež sa pri tom stále rozprávali, až dokým Elya o niečo nezakopla. Spočinula pohľadom na niečo pred ňou a na tavri sa jej objavil vystrašený výraz. Práve zakopla o Filchovu mačku, pani Norrisovú. Hrozná mačka toto. Kde bola ona bol aj Filch. Zamňaukala a dvojica sa dala ihneď do úteku.

Prebehli dve chodby, dva krát zabočili a ocitli sa v úplne druhej strane hradu než majú klubovňu. Ešte k tomu asi o päť poschodí vyššie. Zahnuli do prvých dverí ktoré zavreli a zamkli ich.

Otočila sa a uvidela celkom malú učebnu s pár lavicami, jednou sedačkou na boku a klavírom vzadu. Podľa vrstvy prachu usúdila, že sa učebňa dlhšie nepoužívala.

Pohľad jej skončil na bielom klavíri. Vybrala sa k nemu, prešla po ňom prstami a otvorila ho. Kúzlom na miestnosť vrhla zaklínadlo, ktoré tlmilo zvuky a sadla si na stoličku pred klavírom. Bruškami prstov prešla po klávesoch, ktoré vydali zvuk.