Forced to be yours /Larry Stylinson/

21.

Týždeň, ktorý sa zdržali v malom krásnom mestečku ubehol veľmi rýchlo. Cez deň chodili na výlety, prechádzky alebo na nádhernú pokojnú pláž, a v noci..v noci sa venovali len a len tomu druhému. Už ale bol čas vyraziť naspäť do Londýna. Louis mal nejaké pracovné povinnosti a stretnutia, ktoré už viac nemohol odkladať. Sľúbil ale, že Harryho zoberie na dovolenku kam len jeho maličký bude chcieť.

,,Harry?" zakričal zo spálne starší. ,,Hm?" za pár sekúnd sa oslovený objavil vo dverách. So spýtavým pohľadom skenoval Louisovu tvár ktorá sa tiež zameriavala na tú jeho. ,,Ja len že či už máš všetky veci" vykoktal po chvíli starší. Harry akurát vyšiel zo sprchy a mal na sebe len uterák. Niekoľko kvapôčok vody mu stekalo po obnaženej hrudi a padalo až k uteráku omotanému okolo Harryho bokov. Mokré vlasy mu padali do zelených očí a jeho pery boli ešte tmavšie než obyčajne, čo spôsobovalo dokonalý kontrast s jeho bledou pokožkou.

Louis nasucho prehltol a zatriasol hlavou. ,,Myslím, že už máme zbalené všetko" povedal mladší s úsmevom. ,,Ehm dobre, tak môžeme ísť?" povedal rýchlo brunet, pretože sa mu v hlave začali tvoriť zvrhlé myšlienky na ktoré uskutočnenie už nemali čas. ,,Oblečiem sa a môžme vyraziť" uchechtol sa mladší.

Louis s Harryho pomocou uložil kufre do auta a potom nastúpili. Harry si po gentlemanskom otvorení dvier od Louisa sadol na miesto spolujazdca a Louis ako aj predtým šoféroval.

(pustite si pesničku z médií ak chcete, melódiou sa mi tu strašne hodí z nejakého dôvodu a tiež sa mi mega páči) Počúvali pesničky z rádia, spievali na plné hrdlo a smiali sa. Ale zrazu spoza zákruty vyletelo auto. Bol to blesk pár sekúnd. Naozaj len pár. Harry pred očami videl len cestu a veľké červené auto idúce oproti nim obrovskou rýchlosťou. V sekunde smiech ustál a nasledoval náraz. Tesne predtým sa Harry so strachom v očiach pozrel na svojho priateľa a jedinú lásku. Zrazu to videl všetko pred očami. Mama, Gemma, otec, Niall, Zayn, jeho kamarátky z novej školy, ale hlavne Louis. Jeho Louis. Chytil ho za plece a pri piskote gúm o tmavú cestu privrel svoje zelené smaragdy.

Louisa popadol strach gigantických rozmerov. Všetko išlo tak rýchlo. Smiech, spievanie, Harryho úsmev, auto, Harryho dotyk, náraz. Bál sa o svoje malé šťastie. Hneď ako videl rútiace sa auto, vedel že je zle. Hlavou mu preblyslo, že nemôže byť ešte koniec. Ešte bol so svojou láskou až moc krátko. Počul piskľavý zvuk kolies oboch áut čo naznačovalo šmyk. Dupol na brzdu v snahe predísť katastrofe, ale auto to vpálilo rovno do strany kde sedel on. Louis sa so strachom v jeho nezábudkách pozrel na Harryho. Videl ako sa ho to drobné stvorenie drží a poslednýkrát sa pozrel do zelených diamantov. Obaja privreli oči a pocítili obrovský náraz. Louis to cítil viac, samozrejme keďže auto do nich narazilo z boku, z toho, kde sa nachádzalo miesto šoféra. Počul v hlave neznesiteľné pískanie a videl len tmu ale stále zvieral Harryho drobnú rúčku. Auto sa niekoľko krát pretočilo až nakoniec zastalo pri menšom lese.

Auto, ktoré do nich narazilo bolo na tom značne lepšie. Harry pocítil ostrú bolesť a následne videl tmu so svetlými obrazcami. No stále trochu vnímal, počul húkanie sirény. Sanitka. Donútil sa otvoriť oči aby videl Louisa. Auto bolo hore nohami ale aj tak ho mohol dobre vidieť. Aj keď..lepšie keby ho nevidel. Louis bol celý obitý a od krvi. A hlavne, mal zatvorené oči a nevnímal. Nehýbal sa a to Harryho veľmi znepokojovalo. Cítil, ako mu po čele steká pramienok krvi a taktiež cítil bolesť po celom tele. No jediné čo ho trápilo bolo, že jeho Louis môže byť v nebezpečenstve. Snažil sa pohnúť, ale nepodarilo sa mu to. Namiesto toho, znovu upadol do bezvedomia, rovnako ako Louis.

~~~

Harry sa zobudil a prvé čo videl boli biele steny a strop nemocničnej izby. Počul pípanie strojov, ktoré oznamovali, že jeho srdce bije v pravidelných intervaloch a pootočil hlavu. Všetko ho bolelo a netušil kde bol Louis. ,,Harry" počul výkrik keď niekto zaregistroval, že sa zobudil. ,,Je tu niekto? Pán doktor, zobudil sa" počul ten hlas znovu, ale tento raz z väčšej vzdialenosti. Akoby tá osoba vyšla z izby na chodbu, čo bolo dosť logické. Behom sekundy nad sebou videl mladého ryšavého doktora. ,,Vieš ako sa voláš?" spýtal sa ho láskavým a milým hlasom doktor. ,,Harry Styles" odpovedal kučeravec. ,,Výborne Harry, som doktor Sheeran ale môžeš ma volať Ed" usmial sa naňho mladý doktor. ,,Sestra skontrolujte všetky prístroje, potrebujeme vedieť či má všetky životné funkcie v poriadku" otočil sa na mladú sestričku ktorá okamžite pristúpila k niekoľkým prístrojom a začala zapisovať údaje. ,,Vieš, koľko máš rokov, Harry?" pokračoval doktor. ,,Šestnásť" odpovedal chrapľavým hlasom Harry. ,,Skvelé, vieš ako si sa sem dostal?" pokračoval. Harry nemusel moc premýšľať, všetko si pamätal až moc živo. Dovolenka, auto, zrážka, Louis, krv. ,,Nehoda, išli sme z dovolenky" povedal a chytil sa za čelo. Na končekoch prstov ucítil látku obväzu. ,,Áno, autonehoda. Bolí ťa niečo?" povedal doktor Ed. ,,Kde je Louis?" spýtal sa mladší chlapec.

,,Louis? Šofér auta v ktorom si bol aj ty, že?"

,,Áno, môj priateľ."

,,Pán Tomlinson leží na jednej z izieb, ale neboj sa, budeš za ním môcť ísť, len nie teraz. Teraz ešte potrebujeme spraviť pár vyšetrení." povedal pohotovo keď videl, že sa Harry snaží postaviť.

,,A-a je v poriadku?"

,,Má nejaké zranenia, ale bude v poriadku."

Lenže Louis na tom nebol tak dobre, ako to podal doktor. V realite na tom bol Louis o dosť horšie než Harry. A to už samotný Harry mal toho celkom dosť. Do Louisa to auto narazilo, takže to mal horšie. Teraz ležal na izbe, pripojený na prístroje a bojoval o život. Utrpel závažne zranenie hlavy, silný otras mozgu, niekoľko zlomenín a vnútorné krvácanie. Doktori sa báli, aby to vôbec prežil. Ale držal sa už celkom dlho, na to že bol na jednotke intenzívnej starostlivosti a ešte aj v kóme.

Harry bol tiež v kóme, ale našťastie sa už prebral, po troch dňoch. Ten mal silno rozbitú hlavu, slabší otras mozgu, veľké množstvo odrenín a zlomenú ruku a rebro. Louisa museli hneď operovať, Harrymu stačila infúzia krvi, totižto kvôli hlbokej rane na jeho hlave stratil celkom veľké množstvo krvi, čo bolo samozrejme veľmi rizikové.

,,Musím ísť za ním." povedal po chvíli Harry.

,,Pôjdeš, ale teraz musíš chvíľu ležať. Bolí ťa niečo?"

,,Hlava, ruka, vlastne všetko."

Doktor len prikývol a pokračoval v otázkach a vyšetreniach zatiaľ čo Harry myslel len a len na obavy a strach o Louisa.