†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

64. Dear Diary

Milý denníček. Obracaciam ďalšiu stránku a začína ďalší vylev môjho srdiečka. Neviem čím by som mala začať, tak začnem práve ním.

Draco Malfoy.

Chalan s platínovými vlasmi a burkovými očami. S na prvý pohľad arogantnou povahou, no ukrýva v sebe pozornosť, milosť a mnoho dobrých vlastností, no nedáva ich najavo pretože je to Slizolinčan skrz na skrz a to mu nedovolí preukázať jeho práve emócie.

No bolo by dobre začať tam kde sa to začalo. Prvý ročník na Rokforte a prvé stretnutie s ním. Nevravím, že dopadlo zle, práve naopak, bolo nad moje očakávania. Pamätám si to, akoby to bolo včera. Po tom ako nás Múdry klobúk roztriedil a my sme naplnili svoje hladné žalúdky, nás prefekt odviedol do našej klubovne, ktorá sa mi ihneď zapáčila.

Sadla som si do kresla vedľa sedačky, kde sedeli traja chalani a jeden z nich stal vedľa. Bol to Blaise Zabiny, ktorý stál a Crabbe, Gloyle a Malfoy, ktorý uzatvaral skupinku. Okrem Lucy a Harryho Pottera, ktorého som v tej dobe v láske naozaj nemala, som nepoznala nikoho a tak som považovala za dobré sa s niekym zoznámiť. Neváhala som a predtstavila som sa im, a dali sme sa do reči. Po nejakej chvíli , kedy som sa dobre bavila, som odišla s úsmevom na perách do svojej izby, kde som hneď zaspala. No na ďalší deň, keď som sa na raňajkách dala opäť do reči s Dracom, ktorý sedel oproti mne aj s Crabbom a Goylom, tak prišla ostrá výmena názorov, už neviem prečo a hneď sme sa pohádali. Bolo mi to akosi jedno a od toho dňa sme do seba zarývali.

Neustále si robil srandu z mojich vlasoch. Tiež aj z mojej postavy, ktorá na jedenásť ročné dievča bola úprimne povedané naozaj dobrá, no jemu sa niečo nepáčilo a aj z mojej tváre. A to už nehovorím ako si robil srandu z mojich zelených očí, ktoré podľa jeho vtedajších slov vyzerali ako mačacie. No prvé dve roky som to neriešila a oplácala mu to. No v treťom ročníku, keď stále neprestával tak som ho začala ignorovať, no keď sa na mne náramne zabával, nie raz sa stalo, že som vytiahla prútik.

Boli to typické posmešky, čo si robia dvaja teenegeri zle. A oboch nás to bavilo. No potom ma to začalo istým spôsobom urážať a začala som ho nenávidieť a urážky som mu oplacala len z nervov. Ani nepočítam koľko urážajúcich papierikov mi poslal, ktoré stále skončili spálne. A nakoniec sa dozvien to, že to robil preto, lebo ho to bavilo a istým spôsobom som sa mu páčila. Nebudem klamať, aj mňa bavilo mu robiť nervy a ešte k tomu, keď išla po ňom Pansy. Jaaaj to bola zábava.

No potom prišiel štvrtý ročník. Prve som si myslela, že všetko bude rovnaké, ako pred tým. Budeme na seba naustále hnusný a robiť si nervy. Vtedy som sa veľmi mýlila. No nikdy som nepočítala s tým, že začnem s tým blondiakom chodiť.

Áno, zo začiatku som ho nenávidela rovnako ako pred tým. No, akoby mi osud neprial začala som do neho častejšie narážať ako by som chcela. A časom, už ani neviem ako, som sa do neho postupom času zamilovala. Zo začiatku som si to nechcela pripustiť, predsa som ho vtedy brala ako niekoho, kto nedokáže žiadne city opätovať. No teraz viem, že moje domnienky neboli správne.

No a potom prišiel Vianočný ples. Pamätám si ako som bola zmierená, že s nikým nepôjdem, no potom sa objavil Draco a pozval ma, z čoho som bola v šoku pretože aj tak sme sa nijak moc nebavili, no súhlasila som. A moje zmiešané pocity boli ešte viac zmiešané.

Na tom plese som zisitila, že mi je s ním vlastne dobre. Viac než dobre. Nejako sme uzavreli priateľstvo a začali odznova. Časom som si pripustila, že aj keď nechcem, zamilovala som sa do neho, pretože mi ukázal stránku jeho, ktorú nikto nevidí.