Telocvičňou sa ozývali silné rany boja. A Ness bola ich príčinou. Snažila sa zložiť svojho trénera, ktorý predstavoval nepriateľa a pár ďalších agentov, ktorí predstavovali strelcov. Samozrejme, nestrieľali ostré náboje.
Výcvik prerušilo niekoľko iných agentov. Strelci prestali po nej páliť a Ness sa automaticky pozrela k dverám, keď mala trénera čiastočne priklincovaného k zemi. Uvedomila si, že ma ísť s nimi. Trénera jediným manévrom zhodila na zem a viac sa venovala im. Dovolili jej sa ešte rýchlo prezliecť, zhodiť masku a napiť.
Výťahom zašli do podzemných poschodí, čo Ness trochu zaskočilo. Tak nízko chodia len pre jednu vec. Na jedno zo železných kresiel. Teraz jej to prišlo trošku divné, ale neriešila to. Potom ju viedli rôznymi chodbami a všetko to tam vyzeralo skôr ako zamotaný labyrint, než podzemné časti budovy. Až nakoniec zastali pri veľkých železných dverách, pri ktorých stáli strážcovia. Jeden z agentov ju silno podstrčil, nech ide prvá.
,,Hail Hydra," vyslovila neisto tým dvom a na to jej dvere otvorili. Vnútri zahliadla Pierca sediaceho na stoličke so svojimi gorilami a doktorom, ktorí stáli pri kraji miestnosti. Oproti sedel nejaký muž.
,,Už je tu! Výborne!" zvolal radostne Pierce, keď Ness vošla do miestnosti. Zdvihol sa zo stoličky a prišiel k nej. ,,Tak toto je James, tak ako už, samozrejme, vieš. James, predstavujem ti Silent Soldiera," predstavil ich. Onen chlap na ňu zdvihol pohľad, čím sa ich pohľady stretli.
,,Ahoj. Ja som Sarah... Ale volaj ma Ness, tak ako ostatní," vykoktala zo seba Ness, aby neostalo medzi nimi trápne ticho. Oči mala doňho stále zabodnuté, chcela ho mať stále na dozore. Niektoré pramienky z jeho hnedých vlasov mu zakrývali tvár, no vidieť mu bola celkom dobre.
,,Tak ja vás na chvíľu nechám osamote, aby ste si vyriešili niektoré veci. Určite máte niekoľko otázok ohľadne toho druhého. Ness tu máš jeho zložku, ak by si si chcela ešte raz niečo prečítať," vopchal jej s menším úsmevom zložku do rúk a pobral sa na odchod aj so svojimi gorilami. Zrejme mal dneska dobrú náladu.
,,A nemyslíte si pane, že ho Rodriguezová nezvládne?" zastavil ho ešte doktor pred dvermi.
,,Nie. Brániť sa predsa vie," odbil ho a vyšiel von z cely.
Ostali tam sami a Ness sa začala trochu chvieť. Sadla si oproti nemu, aby to zakryla. Bola zmätená. Ten muž, ktorý sedel teraz pred ňou, bol úplne iný ako ten na fotke. Mal niekoľko dňové strnisko a keď sa mu teraz pozrela do oči, videla hnev, smútok, bolesť... Radšej odvrátila zrak inde, aby nemusela čeliť jeho zničujúcemu pohľadu. On urobil to isté.
,,Už ti povedali, čo bude naša misia?" spýtala sa potichu, na čo dostala iba negatívne po krútenie hlavou. ,,Pôjdeme zničiť jednu základňu do Mexika, pretože získali informácie, ktoré sa nemali dozvedieť..." na chvíľu sa odmlčala, aby si dodala odvahu a aby to stihol spracovať. ,,Pôjdeme tam autom, ktoré som zabezpečila. Jedlo, pitie, zbrane a ešte pár veci sa budem snažiť zabezpečiť do odjazdu, ktorý bude až v stredu. Ja mám ešte jednu misiu a tebe možno ešte nejakú pridelia. A plán ti vysvetlím, keď budeme v aute."
Nenapadlo ju, čo povedať, tak zostala na chvíľu ticho, nech sa nad tým zamyslí. Hľadala nejaké otázky, ktoré by sa ho spýtala. Opatrne naňho zdvihla pohľad a skúmavo si ho premerala. Pozeral sa do zeme a dlhé pramene špinavých vlasov od krvi mu padali do tváre. Z väčšej rany pri vlasoch sa mu lesklo ešte trochu krvi. Tú ranu nemal ešte tak starú, mal ju ešte čerstvú. Vôbec to nemal ošetrené, čo Ness zarazilo ešte viac.
Otvorila si rýchlo jeho zložku, ktorá stále ležala nedotknutá na stole medzi nimi. Snažila sa nájsť nejakú nápovedu, čo sa ho môže spýtať. Začala sa hrať s písmenami jeho stredného mena, aby mu vytvorila nejakú prezývku. Chvíľu jej to zabralo čas, ale s výsledkom bola celkom spokojná.
,,Môžem ťa volať Buck... Bucky?" navrhla a spýtavo naňho zdvihla obočie. V jeho očiach zasvietila zvláštna iskra. Prikývol... ,,Tak dobre... Bucky," jemne sa pousmiala snažiac sa trošku uvoľniť atmosféru. ,,Tú ranu na čele ti bude treba ošetriť... Skôr než ti to začne hnisať," povedala už vážnejšie a postavila sa na odchod. ,,Prídem ťa navštíviť ešte večer, dobre? Zatiaľ sa maj." Rozlúčila sa s ním a zaklopala na dvere, aby ju pustili von.
Chcela ísť poprosiť Sofi, aby s ňou išla znova na obed. Pritom by sa zastavili v cukrárni pre nejaké koláčiky pre Buckyho, pretože ten chudáčik potrebuje niečím rozveseliť. Bolo jej ho ľúto. Doteraz si myslela, že má najhoršiu izbu na celej základni, ale Buckyho bola o niečo horšia.
Nutne si potrebovala dať sprchu, pretože bola spotená z ranného tréningu a dobrých pár dní o sprche ani nepočula.Tašku, v ktorej boli veci na tréning, hodila do kúta ku skrini naľavo od dverí. Chcela si svoje, do pol chrbáta dlhé, blond vlasy rozpustiť zo zapleteného vrkoča. Rozmyslela si to, pretože ju napadlo, že sa ostrihá. Vyzerali síce veľmi krásne, ale zavadzali jej, keď bojovala. S krátkymi vlasmi bola predsa o niečo rýchlejšia a obratnejšia.
Zobrala teda nožnice a postavila sa oproti špinavému zrkadlu. Pozrela sa doň a smutne si povzdychla. Iba v jej cele si mohla prejaviť aspoň menší náznak citu. V jej pravej - železnej dlani držala nožnice, druhou si vzala vrkoč. Pomaly si odstrihla vlasy trochou nad plecami a odstrihnuté vlasy sa jej v ruke zvesili nadol. Strčila ich rovno do koša pod oným umývadlom, aby sa neroztrúsili po zemi a ešte z nich odstránila gumičku. Tú položila na umývadlo a znova sa pozrela na svoj odraz v zrkadle. Tentoraz sa na svoj odraz nádejne usmiala a začala sa vyzliekať.
Veľa ľudí sa po sprche načiahne po svoj uterák, ale ona v Hydre až taký luxus nemala. Celá sprcha spolu so záchodom a umývadlom neznesiteľne zapácha. Utierať sa musí do starého trička a s jedlom by ste dokázali urobiť dieru do každej steny. Tu je možné, že aj zem je mäkšia ako posteľ. Všetko oblečenie, čo tu má, iba ukradla a musí ho uchovávať v skrini, ktorá pripomína skôr bažinové monštrum. Oproti Buckymu to ma oveľa lepšie.
Keď sa znova navliekla do oblečenia, chcela sa si prečítať tú zložku, ktorú dostala k tej misií v pondelok. Avšak zastavil ju malý papierik, pri ktorom boli priložené peniaze.
Ak s ním potrebuješ ešte hovoriť, zober ho na obed. Ak nie, peniaze využi na misiu.
-PierceDal jej štyridsať dolárov.
- Pre seba by som si mohla kúpiť niečo do päť dolárov a pre Buckyho tie koláčiky. A nejaké oblečenie, ktoré bude potrebovať na misiu. - Na svoj plán automaticky prikývla. Dala si na seba mikinu a topánky, peniaze s kartičkou si strčila do vrecka a s batohom v ruke odišla.
ESTÁS LEYENDO
Silent Soldier ✔️
FanficNebezpečná misia vyžaduje mať veľmi silných vojakov. Hydra s týmto problém nemá. Vypustí svojich vylepšených vojakov do terénu. Hneď, ako opustia základňu, sa hra na život a na smrť začína. Podarí sa im dostať všetko, čo potrebujú a pri tom zostať...