Azyl ✔

10ǂ Hunters of Aldevar and The Last Magicfinders

Media: Kai

Hunters of Aldevar and The Last Magicfinders

Dvaja mladí Civilizovaní boli v bezvedomí, keď ich Kai nechával s Amaltheou. Po návrate spolu so všetkými Lovcami na čele s V'alakom, boli pri plnom vedomí a zviazaní chrbtami k sebe – tmavovlasý pokojne sedel a prehliadal si okolie, kým ryšavý sa vrtel, snažiac sa uvoľniť zovretie povrazov. No obom na tvári panovala maska strachu.

Akoby aj nie? Muselo im byť jasné, že z tohto stretnutia nevyviaznu živí.

Kai bol jedným z najmladších Lovcov. Dokonca i poslom sa stal vo veľmi mladom veku, keď mal len sedem. Už osemnásť rokov bojoval po V'alakovom boku s ostatnými Lovcami, ktorí na rozdiel od ich veliteľa nedisponovali nesmrteľnosťou. Po celý svoj život celým svojím bytím veril v to, za čo bojoval. Veril, že každým nájazdom zničili na Zemi kúsok zla, ktorí v jej kútoch Lovci cítili. Pri pohľade na mužov z Ligy mal rovnaký pocit ako vždy, keď proti niekomu pozdvihol zbraň.

Sálalo z nich čosi zlé. Nebola to konkrétna hrozba. Bol to oblak temnoty, ktorý sa neustále pretvaroval a bolo len otázkou času, kedy nadobudne konkrétny tvar. Pre Kaia či iného Lovca nebola dôležitá konkrétna forma hrozby. Stačilo im, že hrozba bola reálna a oni cítili potrebu zareagovať. Kai to cítil i teraz. Pod pokožkou, ktorú mu skrývala druhá koža a čierne brnenie, cítil mravčenie. Päste zovieral a uvoľňoval, ako sa snažil ignorovať ten pocit siahnuť po zbrani. Pri pohľade na mužov však bolo neskutočne ťažké ovládať to – ako svrbenie, ku ktorému sa nemohol dostať. Prebodával ich pohľadom zelenohnedých očí, kým oni sa tými svojim snažili vyhýbať priamemu pohľadu na ktoréhokoľvek Lovca.

„To ste im urobili vy?" spýtal sa V'alak, keď sa zahľadel na zlomený nos ryšavého muža. Nehovoril to s potešením či výčitkou v hlase. Chcel len vedieť, ako sa k zraneniu mladý muž dostal.

„Takto sme ich našli," odpovedal Kai s rukami založenými za vystretým chrbtom. „Vzhľadom na ich celkový stav nepredpokladáme, že by sa pobili medzi sebou. Bol tu ešte niekto tretí."

„Smeroval na sever," dodala Amalthea. Kai prikývol. Mladá lovkyňa s tmavými vlasmi zapletenými do vrkoča a tmavými, až takmer čiernymi očami, mala určite pravdu. Ešte nezažil moment, kedy by určila smer cesty ich obete zle. „A toto som našla v jeho vrecku," podišla k V'alakovi a natiahla ruku s malými vreckovými hodinkami na dlani, okolo ktorých sa točila tenká retiazka ako had.

Nisa, ktorá sa nahla, aby videla, čo Amalthea nesie, sa zasmiala vysokým, nepríjemným, opovrhujúcim smiechom. „Ale, ale, ale! Civilizovaní predsa len používajú magické predmety! Ale iba pre svoje vlastný osoh, že?!"

Masou Lovcov zaznel šum naplnený nebezpečným smiechom a hanlivými slovami voči Civilizovaným. Kai k nim nikdy necítil nenávisť. Chceli z Azylu dostať mágiu, pretože do nej podľa nich nepatrila. Svojím vlastným spôsobom sa tento svet snažili chrániť pred niečím, čo považovali za hrozbu. Hoci sa to Kaiovi nepáčilo, rozumel tomu. Obyčajným ľuďom sa predsa tiež nepáčilo, ako sa zla zbavovali Lovci z Aldevaru. Teraz však mužmi z Ligy opovrhoval. Bojovali proti mágii a vo svojom boji využívali jej výhody.

Odporné.

V'alak si zobral predmet od Amalthei a poťažkal si ho v ruke. „Načo by malí chlapci od Civilizovaných potrebovali hodinky hodnotiace magickú silu predmetu?" týčil sa nad nimi a pozeral na nich zvrchu.

„Nie sme žiadni malí chlapci," precedil huhňavo ryšavý, ktorý po urážke zdvihol hlavu. Jeho spoločník si povzdychol. Očividne nad jeho neschopnosťou byť ticho aj keď ide o život.