Silent Soldier ✔️

5. Sérum

,,Kde je tak dlho?! Už by tu mala byť!" kričal naštvane Pierce a gestikuloval rukami do všetkých strán. Na to sa v tej chodbe objavila udýchaná Ness, ktorá už dobre vedela, čo spôsobila.
,,Kde si tak dlho?! Nevieš, čo som ti hovoril o neskorých príchodoch!" zakričal na ňu ešte naštvanejšie. Jeho silný hlas sa ozýval chodbami do útrob budovy. Skôr, než mu stihla Ness niečo vysvetliť, Pierce jej dal silnú päsť do tváre. To neustála a narazila do steny, po ktorej sa spustila na zem. ,,Vstávaj!" zvrieskol znova. Ness sa hneď postavila a nasadla do dodávky, ktorá už čakala na ňu. ,,Do deviatich hodín nech je mŕtvy," zavrčal a s veľkou silou zatvoril dvere dodávky.

Dodávku naštartoval jeden z agentov, ktorí sedeli na mieste vodiča a spolujazdca. Začali sa hýbať. Ness si veľmi potichu povzdychla a začala si dávať prichystané zbrane na rôzne miesta na svojej uniforme. Keď cítila, že znovu zastavujú, nasadila si svoju masku a pripravila sa na výstup. Dodávka stála a dvere sa jej otvorili. Vyšla a dvere za ňou zavreli. S dodávkou odišli, Ness v špinavej uličke ostala sama.

,,Tak... Ideme na to."

~~~~

Od vtedy, čo počul veľmi tiché kroky a následne zatvorenie dverí jeho cely, nevedel zase zaspať. Mohlo ubehnúť pokojne aj niekoľko hodín, ale Bucky sa neodvážil otvoriť oči a poobzerať sa okolo. Znova započul otvárať sa dvere a o niečo hlasnejšie kroky k jeho posteli. Ani teraz sa vôbec nepohol. Do nosa mu vošla, už známa vôňa kávy.

,,James?" ozval sa ženský hlas potichu. ,,James, to som ja. Sofi. Prebuď sa," zopakoval hlasnejšie.

Bucky až vtedy otvoril oči a párkrát s nimi zažmurkal. Nad sebou uvidel strop, ale potom presunul pohľad na malú postavu, ktorá stála pár metrov od jeho postele. Žena mu bola povedomá. Nevedel, však, spomenúť si na jej meno, až do teraz. Sofi, tak sa volá. Vedel, že jej sa nemusí obávať, pocit pokoja ho presvedčil. Posadil sa, aby mal na ňu lepší výhľad. V tvári sa mu nečrtal nijaký cit, svaly mal na nej uvoľnené. Sofi si pomaly odpíjala kávu zo svojho hrnčeka a snažila sa nevyzerať nepokojne.

,,No, dobré ráno," pozdravila ho s menším úsmevom. ,,Od vtedy, čo ma preradili k Ness, tak som ťa poriadne nevídala. A vraj ste sa zoznámili," prešla prstom po okraji pohára.

,,Kde je?" opýtal sa trochu skleslo, keď zmienenú osobu nenašiel v jeho cele. ,,Hovorila, že sa tu ešte ráno zastaví."

,,Asi pred hodinou ju odviezli na misiu... A ja som sa to dozvedela pred chvíľou. Typické... " posťažovala si Sofi a zamiešali si svoju kávu lyžičkou. ,,Ale zrejme tu bola. Tieto veci ti tu nechala asi ona," ukázala tou lyžičkou na kôpku na stole. Sofi si sadla na jednu stoličku a Bucky oproti nej. ,,Bucky? Správne hádam, že ti ju vybrala Ness. Áno, ona dáva pekné prezývky. To ona mi dala prezývku Sofi," povedala uznanlivo a pri tej spomienke jej trhlo kútikmi nahor.

,,A od čoho je to odvodené?" spýtal sa Bucky len preto, aby konverzácia nestála a prezrel si lístok na kôpke vecí.

,,Povedzme, že Sozophilina nie je úplne normálne meno," pokrčila nad tým plecami. Odpila si z kávy, hneď zistila, že tam má už iba troška. Iba sa zamračila a svoju pozornosť ďalej venovala brunetovi pred ňou. Bucky na jej vetu len prikývol a otvoril lístok s jeho menom. Začal si ho potichu čítať.

Ahoj, Bucky.
Doniesla som ti ešte pár vecí, ktoré budeš potrebovať na našu misiu. Ak budeš chcieť, tak si ich môžeš vyskúšať. Prepáč, že som ťa nezobudila, keď som tu bola, ale spal si pokojne a ja som ti nechcela kaziť jedinú dobrú vec, ktorá je na tomto mieste možná. Aj som sa ponáhľala na misiu, ale neboj... Dneska večer ťa určite prídem pozrieť, to ti sľubujem. :-)
-Ness