Blood is thicker than water

Prológ

PROLÓG

Matteo sa bezducho prechádzal po prázdnej ulici mesta v ktorom vyrastal po celý svoj život no nikdy si v ňom nepripadal viac ako cudzinec, ako v tejto chvíli. Sám nevedel koľko sa tu už neprítomne potuluje, mohla to byť hodina a kludne aj štyri, úprimne povedané ani ho to nezaujímalo. Jediné na čo dokázal momentálne myslieť bolo to ,aby sa dostal čo najďalej od jeho skazenej rodiny. Sám sa v duchu zasmial nad svojou naivitou, keďže dobre vedel že pred otcom sa na Sicílii nikde nebude vedieť skryť tak ako by mu padlo zadobre. So svojimi smaragdovo zelenými očami pozrel na svoje mohutné dlane, ktoré ešte stále držala triaška z informácii ktorú mu jeho otec povedal v pracovni. Ako sám predpokladal, zakrátko ho objavil čierny Mercedes, neunúval sa ani zastaviť pretože vedel že otcovi muži ho budú aj tak sledovať. Nezastavili, ale spomalili aby s ním udržali krok, na Matteovo prekvapenie bol v aute jeho otec s osobným šoférom.

,, Wau, som prekvapený, že ti to trvalo ...'' odmlčal sa aby si pozrel na hodinky. ,, až dve hodiny.'' podpichol otca posmešným hlasom.

,, Matteo! Nebuď nepríjemný!'' zhúkol naňho otec výchovným hlasom. Rýchlo mu mysľou prebehla náhla mrzutosť, ktorú zapríčinil otcov výchovný hlas. Vo svojich 25 rokoch Matteo vedel, že otec s tým nikdy celkom neprestane, no nemenilo to nič na fakte, že ho to rozčuľovalo zakaždým, keď sa tak stalo.

,, Lebo čo ?!?'' nahnevane rozhodil rukami. ,, Zničíš mi život, otec? Ak sa nemýlim tak to si už stihol. Môžeš si to pokojne odškrtnúť zo svojho zoznamu.'' Možno zvolil nesprávny tón hlasu na muža s postavením akým má jeho otec, ale v tomto momente mu to bolo srdečne jedno.

,, Matteo láskavo nepreháňaj, týmto sobášom som ti nezničil život práve naopak, vďaka vám dvom sa spoja najsilnejšie rodiny talianskej mafie. Možno to teraz tak nevnímaš ale je to len pre tvoje dobro.''

,, Mal by si si uvedomiť, že sa všetko netočí len okolo práce, myslel si na mňa pri tom ako si podpisoval tie papiere ? Alebo si sebecky myslel na seba ako to robíš po celý tvoj život? '' Mal by spomaliť no namiesto toho zrýchlil a jeho pokojná chôdza sa razom premenila na agresívnu s kopou skrývaných pocitov ktoré si netrúfal dať najavo.

,, Synak, mal by si pochopiť, že v brandži v ktorej sa pohybujeme je na prvom mieste Cosa Nostra a až potom tvoja rodina. Nevieš sa z toho vyvliecť! Už od narodenia do nej patríš, a v tvoj prospech dúfam, že to začneš čím skôr akceptovať inak to pre teba nemusí skončiť ružovo syn môj. Či sa ti to páči alebo nie raz po mne prevezmeš moje miesto a stane sa z teba Don. '' Tieto slová nepotreboval od otca počuť, vštepovali mu to do hlavy už od malička no stále mu neprišlo fér, že by mal niekto iný rozhodovať o jeho živote. Pravdou je, že to mal očakávať vzhľadom na to, že je najstarším synom rodiny Mancini, no myslel si že má pred sebou ešte čas užiť si kúsok , slobody'. Matteo vopred vedel, že tento boj s otcom už prehral, postaviť sa otcovi by znamenalo postaviť sa celej rodine.

Benito Mancini vedel, že jeho syn nemá na výber a skôr či neskôr sa bude musieť stotožniť s jeho povinnosťami. Nemal by to priznať ale páčila sa mu synova osobnosť, jeho temperamentnosť, vytrvalosť a spoľahlivosť mu pripomínali seba samého v jeho veku a dávalo mu to sľubnú nádej, že sa z jeho syna raz stane dobrý Don hodný svojej pozície.

,, Pozri synak aby si nepovedal, že som jednal proti tebe, som ochotný ti prenechať celý New York , nechám ťa naďalej viesť Mystery Lady ( striptízový klub ) a vybavovať všetky obchody čo sa týka newyorskej mafie. Predsa len tam už žiješ roky a vyznáš sa tam podstatne lepšie ako ja alebo ktokoľvek z mojich mužov, ktorí žijú tu na Sicílii.''

Mattea otcova ponuka nezanechala chladným, no najprv sa musel predsa len uistiť, o ktorú rodinu sa jedná, aj keď to potajme tušil.

,, Ako sa volá?'' stále pokračoval vo svojej rýchlej chôdzi.

,, Jej meno je Vera Moretti. '' Matteovi sa týmito slovami len potvrdili jeho odhady, no nedal na sebe dať nič vidieť. Veru mal možnosť vidieť raz, no tá noc sa mu jasne vryla do pamäti.

***

Matteo vyšiel spoza mohutných balkónových dverí na terasu zapaľujúc si svoju cigaretu. Hoci kde by sa v tomto momente ocitol radšej akoby mal naďalej trpieť tento nikdy nekončiaci únavný večierok, ktorý ho vonkoncom nezaujímal, ramenami sa oprel o múr veľkej terasy o pokojne fajčil pozerajúc sa na oblohu, hľadajúc malý a veľký voz, nachvíľu ho aj zamrzelo že na hodinách astronómie( ktoré mali v škole celý jeden rok ako povinný predmet) nedával väčší pozor keďže vonkoncom nevedel, ktorým smerom sa mal teraz pozerať . Sám pre seba sa zasmial nad svojou zúfalosťou, keby tu bol jeho najlepší kamarát Rowan ten by sa tu zaiste nudil s ním, a on by nebol odkázaný na takéto blbosti.

,, Prisahám bohu ty hlúpe dievča, že ak sa to ešte raz zopakuje tak ťa zbičujem s opaskom !!!'' z myšlienok ho prebral až nahnevaný hlas nejakého muža, podľa hlasu súdiac nie práve najmladšieho. Zakrátko sa mu do zorného pola dostali dve postavy, až keď sa prizrel bližšie rozoznal ako muž ťahá za sebou drobnú ženskú postavu.

,, Nebola to moja chyba! Všetko stále hádžeš na mňa pritom dobre vieš, že ja som nič nespravila, videl si ako to rozliala tá čašníčka no aj tak si ma strápnil pred všetkými. '' zarazil ho strohý tón dievčenského hlasu, v ktorom započul značnú úľavu, akoby slová, ktoré práve povedala v sebe dusila už dlho. Obe postavy sa razom zastavili, a muž vlepil dievčine, ktorá len tak-tak nespadla z nôh.

,, Ak by tu bol Emilio nič z toho by sa nestalo, ber to ako tvoj trest za bratovu smrť! Odteraz ťa budem trestať ako som trestal jeho ak niečo spravil, čo samozrejme nebolo až tak často keďže s tvojim bratom nikdy neboli žiadne problémy ako na rozdiel od teba Vera !!!''

,, Vieš, že za to nemôžem ...'' snažila sa brániť. Matteo dobre vedel, že by nemal počúvať cudzie rozhovory ale, nemal v sebe dostatok síl aby sa otočil a nechal ju tu napospas jej vlastnému otcovi, bol odhodlaný zakročiť ak by sa situácia vyhrotila. Otec od nej odišiel o pár krokov, no vzápätí sa k nej aj vrátil.

,, Vieš Vera...mala si zomrieť ty namiesto tvojho brata! '' videl ako dievčina ublížene sklonila hlavu, no najviac ho zarazili až jej hnedo- zelené oči keď sa im stretli pohľady. Toľkú bolesť v jednom pohľade ešte hádam ani nevidel, a to u čo-to zažil. Pokojne sa pozerajúc do jej očí pokračoval vo fajčení svojej cigarety, videl ako sa dievčina dostáva pomaly do rozpakov no bolo mu to jedno.

,, Daj sa do poriadku a vráť sa dovnútra, o tri minúty ťa chcem mať po svojom boku.'' to boli posledné slová jej otca predtým ako sa vrátil do mohutného domu bočnými dvermi.

Vera prehrala boj s očným kontaktom a vrátila sa dovnútra, no ešte pred tým sa poslednýkrát opovážila obzrieť ponad svoje plece.

***

,, Budúci týždeň bude mať 18 a naša rodina je pozvaná na oslavu. Som dohodnutý s Paulom, že sa tam dohodneme na detailoch vašej svadby, všetko ostatné je už vybavené Matteo, takže ti radím aby si prijal moje podmienky a akceptoval celú túto situáciu tak ako je. Všetci z rady už váš spoločný sobáš odsúhlasili. '' S tými slovami sa rozhovor pre otca skončil.