Who's laughing now?! {SK}

♾57♾

Ten hlas by som spoznala kdekoľvek, kedykoľvek a akokoľvek. Mohol by sa snažiť ako veľmi by chcel. Pozrela som sa mu priamo do očí. Tie ma definitívne ubezpečili o tom, že nie som blázon...

"Besson?" spýtam sa šokovane a jemu úškrn z tváre pomaly ale isto začne miznúť. Pritlačí hlaveň zbrane na Danielov spánok tesnejšie. Ten sykne od bolesti a ja zovriem zbraň vo svojich rukách silnejšie. Mierim mu presne na stred čela. "Odhoď tú zbraň inak mu prestrelím mozog" varuje ma a ja zovriem pery tesne k sebe. "To nespravíš" pokrútim hlavou. "Ale spravím" namieta ale ja som si istá, že blafuje. "Nezabiješ predsa svojho najlepšieho kamaráta. Chceš mňa, no nie?" spýtam sa ale stále naňho mierim. "Prečo vás nezabiť oboch?" odpovie mi na otázku otázkou. Mám pocit, že sme si vymenili role. "Kto by ti potom otravoval život?" poviem prvé, čo mi napadne. On sa uchechtne a Daniel sa na mňa stále ubolene pozerá. "Veď to, že nikto. Konečne by som mal pokoj" vysvetlí mi a ja nepríjemne pokrčím obočie. "Ale ty pokoj nechceš" poviem odhodlane a on prestúpi z nohy na nohu. "Odkiaľ toto ty môžeš vedieť?" znovu sa uchechtne a ja pokračujem. "Potom by si sa nudil" skloním pomaly zbraň. "Luna..." osloví ma Daniel ale Besson ho umlčí. "Práve si podpísala rozsudok smrti" povie a zatne zuby. "Ten som ja podpísala už dávno" poviem a vystrelím.

Besson sa okamžite pozrie do miesta kam som trafila. "Ani mieriť nevieš" zasmeje sa a pozrie na mňa. "Myslíš?" nadvihnem obočie a drevo, ktoré som trafila začne praskať. Ešte uvidím jeho vystrašený pohľad, keď rýchlo stihnem potiahnuť Daniela k sebe. Skončime na zemi ale Besson je na tom horšie. Keď som sa ako tak posadila a pozrela naňho, zhrozila som sa. Ležal na zemi s rozbitou hlavou a pravdepodobne v bezvedomí. "Luna?" osloví ma chrapľavým hlasom Daniel. Rýchlo sa naňho z tranzu otočím. "Si okej? Bolí ťa niečo?" začnem si ho prezerať a pomôžem mu na nohy. "Len pár modrín a škrabancov" povzdychne si a pohľadom zablúdi k Bessonovi. "Nezabila som ho však?" spýtam sa neisto. "Určite nie" pokrúti hlavou a prejde k nemu. "Idem pre putá" povie a odíde niekam preč. Keď tam ostanem sama tak pomalými krokmi postupne prejdem až k Bessonovi. Kľaknem si k nemu a dám mu dole kuklu. Nedá mi to a nahmatám mu pult. Vydýchnem si keď zacítim, že žije.

Nejako sa zapozerám na jeho tvár. Vlasy má tmavšie než si ich pamätám. Zrazu si spomeniem ako som ho za ne predtým ťahala, keď sme sa bozkávali. Privriem oči pri tej spomienke. 'Bola to len hra, Luna! Chcel ti ublížiť tak sa spamätaj!' ozve sa moje svedomie. Zacítila som tlak na hrudi a keď som oči znovu otvorila zbadala som, že sa začína prebúdzať. Vyvalene som naňho pozerala až kým na mne nespočinul jeho búrkový pohľad. V jeho očiach som zbadala hnev, smútok ale aj trápenie. Privrie oči a sykne od bolesti. Rukou si prejde k rane na hlave. "Dúfam, že ti tá rana do hlavy pomohla a dostal si rozum" poviem a vystriem sa. On nič nehovorí len sa zvíja od bolesti. Nebudem Vám klamať, že sa aspoň pár buniek vo mne pri pohľade naňho v takomto stave nepotešilo. Potešilo a veľmi. "Čo si mi to urobila?" sykne utrápene a pozrie sa na svoju ruku, ktorá je od krvi. "To čo bolo treba spraviť už dávno. Poriadne ti drbnúť po hlave" preložím si ruky na hrudi. "To ti Daniel vyšukal mozog z hlavy či čo?" zazrie na mňa a ja zalapám po dychu. Ako môže čo sme robili vedieť?! "Áno, viem, že ste spolu spali" pomaly sa posadí a nahodí bolestivú grimasu.

Potom sa na mňa znovu pozrie. "To si predsa aj chcela, no nie? Si ešte väčšia sviňa ako som si myslel" pokrúti hlavou. "A vraj je pre teba Rey najdôležitejšia osoba na svete!" trpko sa uchechtne a neveriacky krúti hlavou. "To si sa s ním vyspala pre jej dobro? Chceli si odskúšať, či je pre ňu dosť dobrý?" smeje sa a ja nepríjemne prekročím z nohy na nohu. "Si obyčajná..." nedokončí lebo sa ozvú náhlivé kroky smerom k nám. "A to by stačilo" povie Daniel a postaví ho na nohy. Ruky mu spúta a cez ústa dá nejakú šatku. Besson ešte niečo mrmlal ale nebolo mu rozumieť. Odviedol ho do komory a zavrel za nimi dvere. Ja som hlavu otočila smerom k tej spúšti.

Nejaké veci som poodkladala a upratala to tam. Zabralo mi to pár minút a akurát keď som poslednú várku skla vysypala do koša tak Daniel vyšiel z komody. Prehrabol si frustrovane vlasy a potom si pretrel aj tvár. Na tvári sa mu už objavovalo menšie strnisko a v tej chvíli, taký ustarostený, mi pripadal ešte staršie. Je už dospelý. Má svoje problémy a ja som ešte len decko, čo sa dostalo do poriadnej sračky tým, že neviem držať hubu, keď sa mi niečo nepáči. Už veľakrát predtým som sa len o chlp vyhla tomu aby ma niekde poriadne zmlátil zato, že som mu povedala, čo si o ňom myslím. Nestalo sa mi ale, že by ma chcel niekto odstreliť. Viem, že tento svet nepotrebuje chodiaci čistokrvný stopercentný sarkazmus, drzosť a všetko zlé v jednej osobe ale nikdy by som si nepomyslela, že niekomu vadím až na toľko. Mám jedno šťastie a to, že Bitchee je taká blbá. Na jej mieste sa ma už dosť dávno zbavím. Ktovie či sem poslala Bessona aby ma odstrelil on. Ako ale zistil kde sme? 

Táto otázka ma strašila v hlave ešte dlhé hodiny. Ležala som na posteli a čumela do stropu. Daniel bol stále niekde v chate a neprehodili sme spolu od toho incidentu ani slovo. Vonku už vládla hlboká tma a cez otvorené okno pofukoval do izby studený vietor. Moje myšlienky ale stále putovali k tomu ako sa mohol Besson sem dostať. Čo ak tu bol niekto s ním a je ešte stále tam vonku? Kým som vytvárala ďalšie debilné konšpiračné teórie tak ma z tranzu prebudil hluk na chodbe...