Magic girl (Harry Potter)

3. úloha a prekvapenie

Z pohľadu Draca

Dnes je deň D. Dnes je 3. úloha a ja som nedočkávý kto dnes vyhrá. Mohol by som to byť ja a urobiť si meno silný čarodejník Draco Malfoy čo vyhral Trojčarodejnícky turnaj. Hah. Je to ťažké nemyslieť na minulé dni. Pobozkal som Markét. Vôbec neviem čo to do mňa vošlo. Od vtedy sa so mnou vôbec nerozpráva. Ako inak. Urobil som najväčšiu chybu a to najviac ľutujem. 

"Pán Malfoy mali by ste sa pripraviť." prišiel Snape s Markét.

"Mohol by si nás ešte nechať chvíľu samích?" spýtala sa Markét Spape. On odišiel a v miestnosti sme boli samí.

"Prosím ťa nepokúšaj sa vyhrať. Dávaj si pozor nechcem prísť o teba." hneď ako to dopovedala dala mi pusu a odišla. Ona ma pobozkala.

Pred bludisko som šiel so Snapeom hľadal som Markét kde sedí. Sedela vedľa Harryho Hermiony a Rona. Mala ustarostený výraz. Musím si dávať pozor už len kvôli nej, ale ja to chcem vyhrať už len kvôli sebe. Taká šanca sa naskytne iba raz. Všetko bolo také divné Dumbledor začal rozprávať niečo také že čo tam je. Ja som ho nevnímal pretože som rozmýšľal nad tým čo sa to vlastne deje. O čo tu vlastne ide. Ide tu o život a o česť. Filch vystrelil a ja som sa spamätal vošiel som do bludiska a posledný raz som sa obzrel za Markét. Ona je tak nádherná. 

V bludisku som bol minimálne 30 minút a už raz niekto vystrelil a niekto sa vzdal takže boli sme už len traja. Bolo to dosť strašidelné, ale som predsa Malfoy nemám sa čoho báť. Znova niekto vystrelil a boli sme len dvaja. Zrazu som zbadal že sa niečo blíska a svieti. Urobil som pár krokov a uvidel som pohár začal som behať bol som bližšie a bližšie a v tom som zbadal že veľa mňa behá Diggory. Snažil som sa behať rýchlejšie ale nešlo to. Boli sme tak blízko. Keď som sa ho dotkol cítil som niekoho vedľa seba a cítil som žema to niekam teleportovalo.

"Kde to sme?" spýtal sa DIggory.

"Neviem" povedal som a v tom sa otvorili dvere stál tam niekto, nejaká postava. Už viem kto to je bol to Červochvost.

"Diggory bež vráť sa späť k poháru." stál tam a pozeral na mňa a na Červochvosta.

"Preoč?"

"Len bež rýchlo." spamätal sa a schmatol pohár a odišiel. Bols om rád že je v pohode, ale ja asi nebudem.

Z pohľadu Markét

Cítim že sa niečo deje prešla už asi hodina a Draca a Cedrica nikde. Bojím sa že čo sa stalo. Harrymu tak silno zvieram ruku že aj pochybujem či s ňou bude niekedy ešte hýbať. Všetci boli rozrušený a nevedeli čo sa deje. Ja som to cítila. Cítim strach... počkať cítim to isté čo Draco. Celé 3 dni cítim to isté čo on. On bol smutný tak aj ja, on mal depresiu tak aj ja. To je dosť čudné. Zrazu som zčula puknutie. Pred bludiskom sa zjavil Cedric sám. 

"Kde je Draco? Tak kde je?" vykríkla som na Cedrica. On kým sa spamätal a našiel ma vykríkol: "Na nejakom cintoríne s niekym, on ma poslal sem ale ja som ho tam nechcem nechať samého ale nedovolil mi to," zrazu som pocítila bolesť. Stlačila som Harrymu ruku.

"Čo sa deje?" spýtal sa Harry.

"Draco nieje v poriadku niečo sa deje." stlačila som mu ruku a nejako som sa premiestnila na cintorím tam som uvidela Draca ako leží na zemi.

"Markét ako?" spýtal sa Harry.

"Pšššt potichšie. Ja ani sama neviem. Myslela som na Draca a tam sme sa tu nejako premiestnili ani neviem ako."

"Ale ale, koho to tu mámeslávneho Harryho Pottera a... a Markét Lovemeydovú." zrazu ma začala bolieť hlava a ao som si všimla Harryho jazva.