Vaše Zadumaníčko

Škola a učenie sa

Pomaly ale isto, za približne týždeň, sa končia prázdniny. Tešíte sa späť do školy?

Ja osobne áno. Hoci to predstavuje skoré vstávanie a cestovanie. Odopieranie si vecí, ako sú neskoré večeri strávené s priateľmi alebo pri hrách či knihách alebo iných koníčkoch. Namiesto toho sa budeme znova musieť zahrabať do učebníc a papierov.

Neznie to ako lichotivá predstava. Chcem vo vás zasadiť myšlienku vďačnosti. (Bude sa to tu opakovať)

Čo ak by sme nechodili do školy? Povinná školská dochádzka by neexistovala. Išli by ste? Napadlo mi to počas návštevy múzea. Spomenula sa tam všetkým známa Mária Terézia. Aj jej vďačíme za povinnú školskú dochádzku.

Čo by ste robili ak by ste nechodili do školy? Chodili by ste do práce, alebo by ste mali "predĺžené" letné prázdniny? A kde by sme boli, ak by nebolo povinnej školskej dochádzky?

Vedeli by sme aspoň čítať a počítať? Asi by sme skončili niekde na poli a kopali zemiaky. (Nič proti poľnohospodárom, sú pre spoločnosť nesmierne dôležitý)

Školy by boli drahé, lebo štátne školy by pravdepodobne neexistovali. Náš život by sa zasekol na každodennom pomáhaní rodičom na našom políčku alebo v ich práci. Pripomína vám to niečo?

Niektorí ľudia v menej rozvinutých krajinách tak dodnes žijú. Deti prahnú po vedomostiach a štúdiu, ale ich rodičia si to nemôžu dovoliť. My, čo to máme ako na podnose, ohrňujeme nosom.

Príležitosť chodiť do školy by sme si mali vážiť. Ešte predtým, ako ma začnete bombardovať, áno, viem, že naše školstvo nejde zrovna príkladom. Niektorí učitelia akoby nám chceli len strpčovať život. Učia nás veci, ktoré nebudeme v živote potrebovať...

Chápem to roztrpčenie. Sama ho zažívam. Ale snažím sa na to pozerať z inej stránky.

Po prvé, učitelia. Zamysleli ste sa niekedy nad tým prečo sa tak chovajú? Môže to byť aj vašou vinou. Ak vás nezaujíma, čo učia, aspoň ich rešpektujte. Byť učiteľom nie je ľahké. Ako vás má nadchnúť čímsi ako: zvuková stránka reči. Jednoducho, nie všetky veci v škole sa dajú učiť bez bifľovania. Ako by túto tému podľa vás mal učiteľ urobiť zábavnú? (A učiteľ si nemôže len tak niečo preskočiť. Chystá vás predsa na maturitu)

Potom sú tu učitelia, s ktorými si jednoducho nesadnete, alebo inak povedané, si oni zasadnú na vás. Popravde neviem aké to je. Preto by som bola veľmi rada ak by ste napísali do komentárov váš názor. Jediné, čo k tomu viem povedať je, že to treba nejako medzi štyrmi očami vyriešiť.

Ak vás až tak nezaujíma predmet, čo učiteľ učí, nie je to také zlé, akoby vás to aj zaujímalo a on vám odopieral možnosť vzdelania. To je potom už vážne. Týmto sa dostávam k ďalšiemu bodu:

"Učia nás veci, ktoré nebudeme v živote potrebovať..."
Jasné aj také sa nájdu, ale nepovedala by som to o celom predmete. Z každého dostanete niečo, čo vám buď pomôže rovno do života, alebo vás to pripraví na ďalšie štúdium. Veci z matematiky využijete vo fyzike a fyzika je zase prepojená s chémiou. Fyzika aj Chémia sú predmety úzko späté s našimi životmi a to doslova. Vysvetľujú totiž ako život okolo nás funguje.

Netvrdím, že v bežnom živote budete počítať aký veľký ľadovec musí byť, aby udržal ľadového medveďa nad vodou. Ale vždy, keď skočíte do vody, si spomeniete, na hodinu kde ste preberali vztlakovú silu. Ak budete v saune, nesadnete si ku stropu, lebo viete, že teplý vzduch je redší ako studený, a teda, sa bude držať pri strope. (Mám rada fyziku a možno sa za to nehanbím)

Slovenčinu využívate práve teraz. Čítate. Učiteľ nemôže za to, že slovenčina je taká aká je. Možno sa medzi nami nájde človek, ktorému slovenčina ide bez najmenšieho pochybenia. Ja to rozhodne nie som. Ale chápem ako veľmi je dôležitá.

Som vďačná, že je to môj rodný jazyk, inak by som sa ju asi v živote nenaučila. Iné jazyky sú super tiež. Ako sa hovorí: Koľkými jazykmi rozprávaš, toľkokrát si človekom. Alebo tak nejak. Keď sa naučíte nový jazyk, máte nové dvere vnímania sveta. My napríklad máme vykanie, ktoré v angličtine nenájdete. (myslím) Nové výrazy a spôsoby opisovania vecí. A ako bonus ešte rozumiete ľuďom z iných krajín.

V každom predmete nájdete niečo. Niečo, čo je pre Vás dôležité. A keď sme už pri tom:

Pre koho sa učíš ty? Áno ty. Pre rodičov? Pre učiteľov alebo známky? Učte sa pre seba. S týmto ja ešte trochu bojujem. Som typ človeka, ktorý si vyčíta zlé známky, hoci nehovoria celý príbeh. Chcem, aby sme sa učili pre seba. Nie pre rodičov, starých rodičov. Pre nikoho iného len seba a vedomosti, z ktorých budete mať radosť.

Nie že sa teraz prestanete učiť! Naozaj. Nájdite si niečo, čo vás na predmete nadchne. Učte sa s radosťou, že budete o niečo málo múdrejší. Pre tých, čo už do školy nechodia, nezúfajte. Učíme sa celý svoj život. Aj mimo školy.

Po tomto všetkom, rozmýšľate o škole, hoci aj o trošku inak? Chcem, aby ste sa na veci snažili pozerať z lepšej stránky. Život bude o niečo krajší a príjemnejší. Buďme vďační za to, že máme školu. Že sa s nami učitelia namáhajú, aby do nás niečo dostali. Buďme vďační za vedomosti samotné. Buďme vďační za veci, ktoré už vieme.

Dočítali ste sa predsa až sem, čo svedčí o tom, že úžasne ovládate slovenský jazyk. Jeden z tých náročných.

Prosím nezabudnite, že je tu priestor pre diskusie v komentároch kde si rada prečítam vaše názory. Každí sme iní a rozdielne názory sú iba prirodzené. Treba sa navzájom počúvať a rešpektovať.