Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Užívala som si vietor vo vlasoch, voľnosť a slobodu, ktorú mi ponúkal tento svet plný možností a rôznych činností. Už dlhšiu dobu som nejazdila na kolieskových korčuliach odkedy som začala pracovať v podniku Energi. Bol to neopisateľný pocit stať opäť na nich.
Rukami som si pomáhala a zrýchľovala tempo. Nevnímala som ani Ivorine slová, ktoré na mňa kričali. Ponáhľala som sa dopredu. Vychutnávala som si obrovskú rýchlosť a vietor vo vlasoch a mala ten pocit, že teraz už zvladnem všetko. S úsmevom som opäť zrýchlila a došla k prvému odpočívadlu, kde som si sadla a čakala na Ivory, ktorá mi bola v pätách.
Z diaľky som videla jej postavu ako sa približovala. Dlhé vlnité vlasy mala zopnuté gumičkou, na rozdeľ odo mna. Ja som ich rada nosila rozpustené a potom som doma nadávala aké ich mám zlepené od potu, keď sa mi na chrbát lepili.
Ivory ledva došla k odpočívadlu a zvalila sa na lavičku. S ťažkým vydýchom naberala kyslík. Hruď sa jej zdvíhala a klesala. Pomaličky sa otočila ku mne a ja som mohla zbadať jej červenú tvár.
,,Si celá červená." Nezdržala som sa komentu a mykla kútikmi pier do hora.
,,A ty zas bordová." Jedovato na mňa vybehla, no podľa šibalských oči, som vytušila, že sa neurazila.
,,Napi sa a pôjdeme." Pohľadom som mrkla na jej chrbát, kde mala malý plecniak v koženej látke.
,,Aspoň desať minút mi daj vydýchnuť. Mám pocit, že odpadnem." Zúfalo riekla. Plecniak si vyvliekla z ramien a už si vyťahovala fľašu s čistou vodou.
,,Tak fajn." Pritakala som a jemne sa na ňu usmiala. Zbadala som, že sa jej znova vracia jej krásna pleť v jemných pleťových až ružových farbách.
,,Myslím, že po tomto budem mať zajtra svalovku na stehnách." Zamrnčala moja kamarátka.
,,To máš možno pravdu. Mala by si sa viacej hýbať." Odpovedala som pokojným hlasom a sledovala ako sa si odpila z fľaše veľký hlt.
Dopila a rukou si utrela svoje mokré ústa. Odložila si svoju fľašu naspäť do plecniaka a otočila sa ku mne. Videla, že vstávam, tak ma chytila za ruku, nech ešte zostaneme pár minút sedieť, kým poriadne naberie energiu.
,,Píšeš si s Braydonom?" Náhle sa opýtala na svojho brata.
Zostala som v pomykove, čo teraz. Nevedela som si jej otázku vyložiť. A tak som nahlas preglgla a prikývla.: ,,Prečo?"
,,Len tak." Mykla plecami a prezerala si ma. ,,Pretože mne ešte neodpísal. Robím si o neho starostí."
,,Ani my sme si veľa nepísali, pretože má toho veľa. Píše seminárky a učí sa na skúšky. Vraj sa to na neho nakopilo, keď sa tu dlhšie zdržal. Niečo musí dohnať a ine zas naučiť sa." Pokrčila som jednoducho plecami, akoby som to chápala.
